Do Bratislavy ho zaviedla pred ôsmimi rokmi šou X Factor. Keďže v rodine nemá žiadneho muzikanta alebo človeka, ktorý by sa v tejto sfére pohyboval, potrebné zázemie si budoval od nuly a na Slovensku.
Rodák z Rokycan pri Plzni, spevák Matěj Vávra (30), verí, že všetko má svoj čas a nebráni sa ani väčšiemu zameraniu na české publikum. Momentálne je však vďačný za to, že môže naplno robiť už len to, čo ho baví a napĺňa. Bez ohľadu na zemepisnú šírku.
Hoci veľkú časť svojich hudobných aktivít smeruje na iných interpretov a pomáha im s realizáciou ich vlastných albumov, nezabúda ani na seba. V týchto dňoch predstavuje svoj debutový album Mezi Černou a Bílou. Ponúka na ňom tucet skladieb, ktoré sa v rôznych životných obdobiach s ľahkosťou dotknú každého z nás.
V rozhovore sa dozviete:
• či si Matěj taktiež myslí, že nahral svoj prelomový album,
• prečo sa podaktorým ľuďom môže javiť ako introvert,
• kto mu na začiatku kariéry dodával svojou hudbou odvahu,
• aký je odkaz spoločnej skladby s Celeste Buckingham,
• kam až siahajú jeho ambície,
• prečo sa nikdy nepozerá na veci iba čiernou a bielou optikou,
• kedy naposledy dojal niekoho k slzám,
• ako na neho doľahli tridsiate narodeniny, ktoré oslávil minulý rok.
Vo videu na sociálnej sieti, v ktorom avizuješ nový album, spomínaš, že vonku je konečne to, čo si v uplynulých mesiacoch cítil a prežil. Budeš aj konkrétnejší?
Áno, je to tak. Všetky skladby na albume sú inšpirované mojimi skúsenosťami a vlastným pohľadom na svet. Sám sa rád nechávam motivovať, preto som napísal energické, motivačné skladby, ale i chill pohodovky, keď človek len tak oddychuje. Na albume nechýba ani príjemný pop s chytľavým refrénom, ktorý si môžu zaspievať všetci. Vychádzal som z toho, čo mám rád aj ja sám a vytvoril v podstate playlist na každý životný aspekt či náladu. Veď hudba nás môže sprevádzať vždy a všade.Už dlhšie sa tiež pohrávam s myšlienkou, že v budúcnosti by som nahral skladby, ktoré budú rozprávať príbeh niekoho iného alebo viacerých ľudí.
Ako dlho ti trvali práce na albume? Nie je totiž tajomstvom, že sa výrazne podieľaš aj na albumoch iných interpretov.
Na albume mám tri tracky, ktoré boli rozpracované zhruba dva roky – Nech mě v tobě plout, Tmou a Světlo. Song Dokola som mal tiež nejaký čas v šuplíku. Postupne som ich dorábal a minulý rok ich dokončil do finálnej podoby. Väčšina skladieb ale vznikla minulý rok.
Každá pesnička je iná. Niektoré mi išli samé od seba, napríklad 1991 som takmer celú sprodukoval a nahral za niekoľko hodín. Aj pri nej síce prebiehali textové úpravy, aranžmány, dolaďovanie detailov, ale iba minimálne. Skladba Nech to proudit dál naopak prešla väčšími zmenami, rovnako ako Světlo. Sem tam napíšem nejaký text či urobím spevácku linku, ktorú po čase vymením, aby bola priamočiarejšia alebo naopak prepracovanejšia. Podľa toho, čo priebeh danej skladby potrebuje, aby bol vyvážený. U niektorých piesní som sa držal priamočiarosti a jednoduchosti, pretože niekedy je dobré veci príliš neprekombinovať.
Zároveň tvrdíš, že sa ti na albume v podobe pesničky Nech to proudit dál, splnil sen. Že pokiaľ človek maká, výsledok sa dostaví a sny sa stanú skutočnosťou. Týkali sa aj hostí na albume?
Určite. Som rád, že pozvanie spolupracovať na mojej skladbe prijal Majk Spirit. Interpret, ktorého som počúval, keď pre mňa vidina, že by som sa jedného dňa živil hudbou, bola na míle vzdialená. Jeho muzika mi dávala nádej. Myslím si, že interpreti by mali posilňovať vieru v lepší život tým, ktorí ich počúvajú. Dodať im nádej a silu. V dnešnej dobe to platí dvojnásobne. Ja som ešte stále na ceste a mám veľké sny. Verím im a robím všetko, aby sa uskutočnili. V žiadnom prípade nefungujem štýlom – wow, splnil som si, čo som chcel, a to je všetko. Stále je kam sa posúvať, po ľudskej i kariérnej stránke.
Účinkoval si v speváckej šou, vďaka ktorej ťa spoznali státisíce divákov. Kedy presne po skončení takejto šou nastáva moment, že umelec musí zaujať vlastnou tvorbou, ak chce uspieť? Nespoliehať sa na PR zo strany televízie, no postaviť sa na vlastné nohy?
Ja som začal skladať piesne hneď na druhý deň, ako som sa vrátil zo súťaže domov. Podľa mňa platí: čím skôr, tým lepšie. Realita je však taká, že v tejto brandži ide všetko rýchlejšie, pokiaľ máte peniaze. Určite by som sa rád viac venoval sebe a vlastnej tvorbe, ale teší ma, že sa dokážem hudbou uživiť a vďaka projektom pre iných umelcov si plniť sny.
Mimochodom, už si so súťažami nadobro skončil?
Nikdy nehovor nikdy. Možno sa ešte objaví súťaž, ktorá by bola pre mňa výzvou, a ktorá by ma posunula vpred. Chcem sa však naplno venovať svojej kariére, vydávať albumy, spolupracovať s tými najlepšími, natáčať klipy a hrať vlastné koncerty.
Celeste Buckingham sa o tebe vyjadrila, že napriek tomu, že v našich končinách nepozná hudobníka tvojho formátu, zostávaš podľa nej nedocenený. Cítiš sa tak aj ty?
Ďakujem. Makám stále. Bol by som rád, keby sa o mojej hudbe dozvedelo čo najviac ľudí a v tomto smere by to mohlo byť určite aj lepšie. No to, že sa opustím, mi k šťastiu nepomôže. Zameriavam sa na to, ako veci zlepšiť, ako byť v živote šťastný. Verím, že všetko má svoj čas a ja urobím, čo bude v mojich silách, aby som dokázal všetko, čo som sľúbil mojim fanúšikom a najmä sebe.
Je pre teba mediálny záujem pri budovaní kariéry niečo ako "nutné zlo"? Pôsobíš totiž mierne introvertným dojmom.
Vôbec nie, som rád za každú možnosť prezentovať sa. Možno pôsobím zadumanejšie. Ľudia, ktorí ma poznajú, ale nemajú pocit, že som introvert. Samozrejme, keď si človek produkuje celý album sám a do toho ešte pracuje na iných veciach, môžem sa tak javiť. Trávim totiž väčšinu času v štúdiu a je pravda, že do istej miery kvitujem, keď mám na tvorbu priestor a môžem sa sústrediť. No neznamená to, že by som bol úplný introvert. Len nepotrebujem verejne vyjadrovať každú prkotinu, ktorá sa mi preženie hlavou.
Tak schválne, ako zvykneš oslavovať úspechy – vydarenú spoluprácu, ocenenie, výbornú recenziu, perfektnú pracovnú ponuku a podobne?
Svoje úspechy oslavujem v okruhu najbližších pri poháriku dobrého vínka niekedy piva a občas aj niečoho tvrdšieho. Podľa chuti. V poslednom čase som sa ale celkom upokojil a nechcem sa zničiť zakaždým, keď sa niečo zadarí. Predsa len, tie kocoviny už netrvajú jedno dopoludnie, ale vekom sa z nich dostávam aj tri dni. Takže si veľmi dobre rozmyslím, či mi to za to stojí. (smiech) Občas si ale každý potrebuje vyčistiť hlavu. Niekedy mi stačí urobiť si pohodičku, navariť si niečo dobré, kuknúť zaujímavý film a nič neriešiť. Pokecať s niekým, koho mám rád alebo som ho dlho nevidel.
Tvoj nový album Celeste opísala ako niečo, čo bude v tvojom hudobnom živote znamenať prelom. Cítiš to rovnako, alebo si na podobné vyhlásenia až príliš sebakritický/skromný?
Verím, že tento album mi opäť pomôže posunúť sa o krok vpred. Chcel by som dostať podaktoré skladby do rádií, myslím si, že určite majú to, čo by mali mať, aby sa mi to podarilo a získali priestor v éteri. Okrem toho rád vystupujem, prezentovať sa viac práve týmto spôsobom je niečo, čo by ma potešilo. Baví ma aj produkcia hudby a písanie textov, takže ak sa niekomu páči moja práca a chcel by odo mňa produkovať skladbu, napísať text alebo čokoľvek, čo súvisí s hudbou, budem rád, keď sa ozve. (úsmev)
Album Mezi Černou a Bílou má v názve veľké Č a B. Môžeme v tom hľadať skrytý kontext?
To mi úprimne vôbec nenapadlo, ale pobavilo ma to. (smiech) Názov albumu hovorí o pestrosti farieb, stačí sa pozrieť na obal. O pestrosti farieb, ktoré nájdeme v škále medzi čiernou a bielou. To ma na tom baví, že keď si človek povie samotný názov, najviac v ňom zarezonujú slová čierna a biela. Ale je to o všetkých tých ostatných farbách. Musíš sa na chvíľu zastaviť a viac sa započúvať, aby si videla všetky tie farby.
Podľa mňa nikdy nie je nič iba čierne alebo biele. Veľa ľudí vidí svet, žiaľ, skôr takto, od čoho sa odvíjajú aj ich názory. Ja som šiel vždy za svojimi snami a zastával postoje v živote, ktoré veľakrát nechápala ani moja rodina. Oni sami mali strach vstúpiť do neznámych vôd, ísť za tým, kým skutočne sú, robiť to, čo ich baví a napĺňa. Človek by mal predsa toto a tamto, pretože to skrátka funguje. Podľa mňa, nech každý koná podľa vlastného uváženia, hoci sa výsledky nedostavia hneď. Chce to trpezlivosť a húževnatosť. Vždy ma inšpirovali ľudia, ktorí v akomkoľvek ohľade šli za svojimi víziami a snami.
Na albume nechýbajú duety s Celeste, s Dominikou Mirgovou, u ľudí zarezonoval aj tvoj dávnejší cover The Weeknda s Monikou Bagárovou. Do akej miery si pri výbere speváčky zakladáš na kompatibilite vašich hlasov? Čo je pre teba ešte podstatné?
V spoluprácach je pre mňa asi najdôležitejšia ľudská stránka, že mi je daný interpret sympatický, rozumieme si. K tomu sa mi potom podľa vibu tracku, hodí spevák alebo speváčka na danú skladbu. Track posielam s tým, že čakám, čo na neho povie a či ho/ju track baví a chcel/a by obohatiť pieseň svojím pohľadom na vec a talentom.
Fanúšikom si sa nedávno ospravedlnil za zanedbávanie sociálnych sietí, pretože nový album si si aj produkoval a nespočetne hodín strávil za počítačom. Ako im to budeš kompenzovať?
Je určite dôležité venovať sa fanúšikom. Ale ja som v prvom rade spevák a umelec. Preto verím, že najviac, čo pre nich môžem urobiť, je poskytnúť im hudbu, ktorá ich nakopne, pri ktorej si oddýchnu, poplačú, zaspievajú si, či zabavia, aby sa cítili lepšie a zabudli na veci, ktoré riešia denne. Zároveň ma cez moju hudbu aj lepšie spoznajú ako človeka.
S Celeste máš na albume duet Chci tě chvíli mít tu. V závere textu sa spomína práve čierna a biela, tak znie i časť názvu albumu. Nechávaš vyvodenie záverov, aká symbolika sa ukrýva v týchto slovách, na predstavivosti fanúšikov?
Áno, išlo o zámer. A presne tak, nechávam to na poslucháčoch, aby si celú pieseň vysvetlili po svojom. Aj v tom môže spočívať čaro hudby.
Nepýtam sa náhodou. Harry Styles v jednom interview zapolemizoval: "Ak je pieseň o niekom, je to v poriadku? Alebo to tú osobu môže otravovať, ak sa to ľudia pokúsia rozlúštiť?" Cítiš skladby, venované niekomu, podobne?
Na novom albume nájdete viacero skladieb, venovaných konkrétnej osobe. Štěstí som venoval mojej priateľke, song 1991 je pre mojich vrstovníkov a kamarátov. Spolu to dáme, Světlo a Nech to proudit dál sú zas motivačné piesne.
Na tvoju adresu sa už mnohí starší hudobníci vyjadrili, že si hotový spevák. Znamenajú tieto slová pre teba napríklad aj to, že by si im neváhal predložiť na posúdenie vlastnú pieseň, osloviť ich s ponukou na spoluprácu, poprosiť o pomoc s propagáciou či produkovať im ich skladbu?
Jasné! Vždy ma zaujíma názor iných ľudí na moju hudbu, či už sú to poslucháči alebo profíci. Na albume mám päť spoluprác a všetkých interpretov, ktorí do spolupráce išli, považujem za profíkov. Touto cestou im ešte raz ďakujem za ochotu byť súčasťou môjho debutového albumu. Za každú podporu som vďačný. Čo sa týka písania piesní a produkcie, Celeste produkujem album a Dominike Mirgovej som produkoval pesničku Odznova, kde hosťuje Majk Spirit. Takže sa to reálne aj deje. (úsmev)
Je verejné uznanie etablovaných umelcov pre teba cestou, ako byť odvážnejší a sebavedomejší?
Poteší ma, keď niekto, koho sám uznávam, pochváli moju prácu. Určite to človeka nakopne, ale pre mňa je najdôležitejšie, aby som bol s výsledkom spokojný ja sám, a aby sa songy páčili ľuďom, ktorí počúvajú moju hudbu. Robím to predsa len pre nich.
Čo také si počul na svoju adresu a ozaj ťa potešilo?
Pochvál som počul veľa – či už na môj spev, hru na gitare, produkciu hudby alebo zloženie / otextovanie pesničky. Je to veľký pocit zadosťučinenia. Nijak si na tom ale neulietavam, hoci je super vyvolať v ľuďoch emócie. Napríklad, na poslednom koncerte som spieval pesničku Štěstí a jednu babu to tak dojalo, až sa rozplakala. To bol presne ten pocit, keď človek vie, že to robí správne. Bol som hotový, že ju tá pesnička toľko dojala.
Asi najviac človeka poteší, keď ho niekto neznámy zastaví na ulici a povie, že skladba mu pomohla v nejakej etape života, alebo má jednoducho rád moje pesničky. Takisto, keď spievaš na koncerte a ľudia spievajú spolu s tebou. To býva zakaždým pocit na nezaplatenie.
Začiatkom februára si teda na sociálnej sieti uviedol nový album. Čo sa bude diať teraz?
Riešim klip k singlu Do tebe padám, mal by vyjsť budúci mesiac. V priebehu roka by som rád natočil i ďalšie videoklipy, dostal skladby do rádií a pomaly začal pracovať na ďalšom svojom projekte.
Minulý rok si oslávil tridsiatku. Stihol si všetko, čo si si do tohto jubilea naplánoval?
Pravdu povediac, mal som trochu depku. Predtým som si predstavoval, že už budem inde, ale som rád, že nestagnujem. Všetko má zrejme svoj čas. Vnímam ten vek ako určitý medzník. Sú aktivity, ktorým som sa venoval a nikam neviedli. Tým sa chcem vyvarovať a venovať sa o to viac činnostiam, ktoré pre mňa majú hodnotu a budúcnosť. V živote sa každý formuje a ja cítim, že som na správnej ceste. Prajem to aj ostatným. Držme si päste, nech máme šťastie.
Ak by si mal teraz maximálne ulietnuť, napríklad aj hudobne, kde sa vidíš?
Chcem v hudbe dokázať najviac, čo sa dá. Vypredávať haly, kde by masy ľudí spievali moje texty so mnou, a byť hraný v rádiách. Písať songy tým najlepším na scéne, patriť medzi top interpretov. Mám sen spolupracovať aj so svetovými menami. A prečo nie? Sky is the limit!
Chcem na záver poďakovať všetkým, ktorí mi s realizáciou albumu pomohli. Foto na obal mi nafotil Oliver Žilák, o MUA se postarala Zuzka Mikulášová. Grafiku robila Kristy Mohrová a mix a master skladieb Maiky Beatz.
Vypočujte si album Mezi Černou a Bílou na Deezeri:
Autorka: Danka Šoporová
