Huslistka, speváčka, skladateľka, spisovateľka a módna návrhárka Emilie Autumn len pred pár dňami predviedla svoju zvrátenú šou v Bratislave. Počas svojej odpoludňajšej šálky čaju si však našla čas aj na Hudba.sk a rozhovor o jej pripravovanom albume Fight Like A Girl, filme The Devil's Carnival a krátkom exkurze do jej minulosti v psychiatrickej liečebni.
Chcela som spraviť taký malý experiment s mojimi milovanými morovými potkanmi (plague rats, pozn. red.). Musím však podotknúť, že album vyjde hneď po skončení turné – všetko je pripravené a čaká na svoj presne stanovený čas. Úžasné je, že nie som tlačená žiadnymi nahrávacími spoločnosťami alebo distribučnými firmami, takže si môžem svoj hudobnícky život naplánovať presne podľa toho, ako sa cítim. Čo sa F.L.A.G. (Fight Like A Girl, pozn. red.) týka, chcela som skúsiť niečo nové a poňať ho ako soundtrack k pódiovej šou, ktorá je vo svojej podstate veľmi teatrálna. V prípade, že ľudia nepoznajú texty k novým skladám, vnímajú ich lepšie a to bolo presne to, čo som chcela vyskúšať.
Jedna vec, s ktorou som však nepočítala bol YouTube. Úprimne nechápem ako mi to v mojich úvahách mohlo ujsť, ale následkom toho sú všetky skladby dostupné na internete a moji milovaní fanúšikovia si ich môžu pozrieť už teraz a pripraviť sa na jednotlivé koncerty. Aj napriek tomu si však myslím, že piesne vnímajú iným spôsobom, ako keby mali napočúvaný celý album. Aktuálny koncertný program tak nie je rockovou šou – ide skôr o divadelné predstavenie a dôležitú časť príbehu v mojej knihe The Asylum for Wayward Victorian Girls. Rozšírenú verziu v podobe muzikálu by sme radi predstavili už v roku 2014 v londýnskom West End theater district a neskôr ju zobrali aj na celosvetové turné. Nový album tak bude súčasťou soundtracku k celej tejto šou.
Dá sa názov Fight Like A Girl (bojuj ako dievča, pozn. red.) chápať ako bojuj bez akýchkoľvek pravidiel?
Presne tak. Mnoho žien sa bojí bojovať za seba, ale ak majú brániť niekoho, koho milujú alebo svoje dieťa, sú schopné zabíjať. Počula som úžasné príbehy o ženách, ktoré zdvihli autá len aby oslobodili svoje deti – túto silu má každý z nás, len ju nepoužívame. Fráza "bojuj ako dievča" je však chápaná najmä ako nadávka, ktorou si dievčatá robia posmech z chlapcov. Rovnako to ale je aj nástroj na striktné oddelenie pohlaví. Tak, ako je to proti mužom, tak to môže byť aj proti ženám, lebo to reprezentuje to, že sa nevedia o seba postarať a bojovať za svoje práva.
Na druhú stranu sa ale môžeme mnohé naučiť, keď bojujeme ako dievčatá, a teda bez akýchkoľvek pravidiel a zábran. Dozvedela som sa, že túto frázu používajú majstri niektorých bojových umení a pravidelne ju hovoria svojim študentom. Chcú tým dosiahnuť to, aby zabudli na všetky pravidlá, ktoré ich v konečnom dôsledku limitujú a jednoducho bojovali všetkými dostupnými prostriedkami za seba a to, čo naozaj sú. Ak bojujete ako dievča, bojujete celým svojím srdcom, telom i dušou – všetkým, čo vo vás je.
Celý koncept však vychádza aj z konkrétneho momentu v mojej knihe, kedy sa dievčatám zatvoreným v ústave pre psychicky chorých podarí dostať von zo svojich ciel. Zrazu si uvedomia, že jediní, kto stojí medzi nimi a ich slobodou, sú doktori. Tých však je iba päťdesiat a ich, teda nás, je niekoľko stoviek. Najmrazivejšie na tom je, že nič z tohto som si nevymyslela. Je to úplne pravdivé a sú o tom aj historické záznamy. Nasleduje kruto preslávený masaker počas čajového večierku a uvedomenie si, že je to jediná cesta, ako si zachrániť život. Tento príbeh je iba paralelou súčasnosti – na jednej strane ide o hororovú akčnú drámu a na strane druhej o niečo veľmi vážne, čo by nemalo zostať nepovšimnuté.
Emilie Autumn - Gaslight (live - Fight Like a Girl Tour 2012)
Niektoré z tvojich koncertov v minulosti mali vekový limit. Bolo to niečo, čo si žiadala priamo ty alebo vec organizátorov?
Vždy išlo o lokálnych organizátorov. Osobne by som na mojich koncertoch najradšej mala všetky vekové kategórie a najmä mladých ľudí, pretože neviem o ničom, čo by v rámci mojej šou bolo nevhodné alebo nejakým spôsobom poburujúce. Je pravdou, že niektoré momenty sa môžu zdať násilné, ale v konečnom dôsledku ide o také drobné náznaky, že si to mladšie deti ani len neuvedomia. Zameriavajú sa na pravú podstatu skladieb, na výzdobu pódia, na naše kostýmy a podobne. Nech pokojne prídu na koncert so svojimi rodičmi, ktorí sa možno napokon zabavia viac ako ich ratolesti, pretože pochopia tú iróniu a sarkazmus, ktorá je všadeprítomná.
Okrem toho sa musím priznať, že mojim snom je účinkovať v detskom programe Sesame Street, na čom veľmi tvrdo pracujem. (smiech) Pôvodne som chcela vystúpiť v Muppets, ale tých už zrušili... V mojej hudbe sa nachádza mnoho jednoduchých a jasne podaných posolstiev, ktoré dokáže pochopiť každý človek – sila, tolerancia a prijatie samého seba bez toho, aby ste sa ospravedlňovali za to, kto naozaj ste. Mojim cieľom je prijať samú seba takú, aká naozaj som. Svoju osobu považujem za akýsi druh umeleckého projektu. Veď pozrime sa len na spoločnosť okolo nás – to, že prijímame naše roly ako muž alebo žena nás niekto naučil, nie vždy je to úplne prirodzené. Čo je vlastne "prirodzené"? Naše naozajstné "ja" je mnohokrát krajšie ako to, čo sa s nami počas života stane. Sme vedení opakovať stále tie isté chyby až pokiaľ niekto nepretne tento nekonečný kolobeh.
Presne to sa snažím povedať aj mojim fanúšikom na koncertoch. Je pritom nádherné sledovať, že títo ľudia prichádzajú do môjho sveta a začínajú so mnou koexistovať. Pôvodne som si celý tento svet vytvorila počas môjho pobytu na psychiatrii ako alternatívnu realitu, pretože som nemala žiadne slobody a nemohla som sa ani s nikým stretávať. Tak vzniklo miesto, ktoré sa pre mňa stalo rovnako reálne ako svet, v ktorom sa práve rozprávame. Ak ešte niekto vo svojom živote nenašiel miesto, v ktorom môže byť naozaj sám sebou a v ktorom sa nebude ospravedlňovať za to, čím naozaj je – môže prísť na moje koncerty a byť čímkoľvek. To je to, čo by slovo "asylum" (útočisko, ústav – pozn. red.) malo naozaj reprezentovať. Pre mňa to bohužiaľ bol iba ústav, v ktorom som bola zatvorená a nikto mi neveril. Povedzme si úprimne – bol by pre vás dôležitejší názor doktora, ktorý ma vzdelanie za milión dolárov alebo názor "šialenej" dievčiny, ktorá je zatvorená na izbe pre pokus o samovraždu... Pochopiteľne, nemusíte mať psychické problémy alebo túžbu zabiť sa, aby ste prišli na moje koncerty. Mohli ste iba mať zlý deň v práci alebo si jednoducho chcete vypočuť dobrú hudbu a pozrieť si príjemnú šou. Všetko je to o individualizme a o tom, aby sme sa nebáli byť sami sebou.
Tvoje šou sú známe ich vizuálnou stránkou. Pridávaš niečo nové aj počas turné?
Väčšinou nie, pretože nemáme dosť miesta. Teda, na pódiu by aj bolo, ale v našom autobuse sa už skoro nemáme kam pohnúť. (smiech) Ak ideme do mesta na čaj, tak sa snažíme nepozerať do výkladov, pretože je veľká pravdepodobnosť, že by sme nakúpili kopec drobností, ktoré by sme v konečnom dôsledku nemohli zobrať so sebou. Na druhú stranu ale dostávame kopec darčekov od fanúšikov, najčastejšie asi potkany, ktorými sa vždy snažíme ozdobiť celé pódium. Takýmto spôsobom sa aj oni stávajú súčasťou celej šou a sú na javisku celý čas s nami.
Svojho času si na pódiu mala aj plyšového medvedíka, ktorý sa volal Suffer, the Bear. Počul som, že veci, ktoré sa s ním diali počas šou sú údajne nič oproti tomu, čo sa s ním deje v zákulisí...
To sa nedá ani popísať, čo všetko s ním robíme, keď sme osamote. (smiech) Dôležité však je, že ho v minulosti niekto ukradol... Teraz je však Suffer späť a sleduje našu šou ako poslušný malý medvedík, ktorým je. Pre každý prípad sme ho však priviazali o klavír, aby náhodou niekoho zase nenapadlo ho ukradnúť.
Okrem albumu pracuješ aj na filmovom snímku The Devil's Carnival s Darren Lynn Bousmanom. Ako si si užila rolu The Painted Doll?
Bolo to úžasné. Je vtipné, že mnoho rockových hviezd sa chce stať hercami a naopak, mnoho hercov by chcelo byť rockovými hviezdami. To ale môj prípad nie je, keďže by som sa len nerada nechala vyrušovať od svojej muzikantskej kariéry. Darren je mojim veľmi dobrým kamarátom a hlavne robí veci veľmi podobne ako ja – v prípade The Devil’s Carnival neexistujú žiadni sponzori ani žiadna vydavateľská spoločnosť. Je úžasné, že celá budúcnosť tohto projektu je priamo v našich rukách a ak sa rozhodneme, že z toho bude divadlo, tak z toho bude divadlo. Ak budeme chcieť televízny seriál, tak spravíme televízny seriál.
Moju rolu som si užila asi najviac ako to šlo. Dokonca som mohla robiť strašne kruté veci ostatným ľuďom, ale tak povedzme si úprimne – do pekla som sa nedostala pre nič za nič. (smiech) Už sa naozaj neviem dočkať premiéry v Los Angeles, po ktorej vyrazíme s filmom na turné. Najlepšie na tom je, že to bude iba začiatok ďalšieho projektu, ktorý bude veľmi podobný môjmu konceptu. Zatiaľ o ňom nemôžem priveľmi hovoriť, ale pôjde o epický príbeh, ktorý bude vychádzať aj z mojich myšlienok. Verím, že sa nám to podarí, pretože robiť naozajstné umenie je v súčasnosti takmer nemožné. Držať sa mimo hybnej sily peňazí a nadnárodných korporácií je niekedy nadľudskou úlohou, no i to je dôvod, prečo Darrena obdivujem.
The Devil's Carnival - Theatrical Trailer
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Marianna Mihálkinová
Súvisiaci interpreti: Emilie Autumn
