V stredu 5. augusta sa v jednom z bratislavských kníhkupectiev spomínalo na najslávnejšie časy V-klubu, známeho aj ako Véčko. Udialo sa tak pri príležitosti verejnej prezentácie novej knihy s názvom Legenda V-klub, ktorej uvedenie na trh prišli podporiť aj známe osobnosti z histórie niekdajšej "hudobnej mekky Slovenska".

"Mal fluidum. Vo Véčku sa nikto na nič nehral," hovorí fotograf a spoluautor knihy Peter Procházka. Najznámejší predrevolučný hudobný klub na Slovensku je pritom námetom až dvoch jeho kníh. "Je to moja mladosť, najkrajšie roky. Každý najviac spomína na mladosť," ozrejmil autor monografie V-klub. Jej pokračovaním je kniha Legenda V-klub, obohatená o texty Juraja Šeba.

Oni mali jediné, dnes sú ich tisíce

Vznik oboch publikácií podľa Procházku podnietil Peter Lipa, keď organizoval celosvetové stretnutie "Véčkarov" v roku 1998. "Oslovili ma, aby som pripravil výstavu. Zrazu som zistil, že v archíve mám hotový poklad," doplnil fotograf, ktorý klub na Námestí SNP pravidelne navštevoval pravidelne od roku 1967. "Vo Véčku som prežil desať rokov svojho života. Chodieval som tam, ako mnohí iní, bez ohľadu na to, či sa tam hralo alebo nehralo, alebo či som ja spieval alebo nespieval. Každý večer sme išli do Véčka úplne automaticky," priznal Peter Lipa, ale zároveň si položil otázku, či fenomenálny klub znamená niečo aj pre dnešnú mladú generáciu. "Dnes je v každom rohu, v každej bráne. Oni majú svoje 'Véčka' a dnes ich sú tisíce. My sme mali jediné, preto to bolo pre nás také vzácne."

Pri úplnom začiatku slávneho klubu bol v roku 1965 spomínaný Juraj Šebo. Prvé akcie boli podľa neho veľmi rozpačité. "Nebolo tam nohy, nikto neprišiel. Zmenili to vystúpenia bigbítových kapiel, konkrétne skupiny Black and White, v ktorej spieval 'bratislavský Elvis' Vlado Chválny." Bubeníka a najdlhšie pôsobiaceho člena skupiny Modus Ľuba Stankovského uchvátilo v zlatých časoch klubu vystúpenie skupiny Blues 5, v ktorej spieval Peter Lipa. "Bol som priam fascinovaný, že takto by sme chceli aj my hrať, vtedy sme len začínali," prezradil s tým, že pre Modus bolo účinkovanie vo V-klube absolútnym štartom do hudobného života a šoubiznisu.

Komunizmus zostal za dverami

Pod Véčkom fungovali filmový, herecký i folklórny klub. Znela tam populárna a tanečná hudba i jazz. "Napriek tomu, že tu boli ideologické direktívy, Véčko bola kultúrna oáza v tom, čo tu vtedy bolo. My sme sa v ňom cítili ako by sme boli niekde v klube na západe," spomína nostalgicky Stankovský a zároveň pripomína, že prvé dva ročníky Jazzových dní vznikli práve vo V-klube. Peter Lipa je ich neodmysliteľnou súčasťou dodnes.

"Život bol vtedy iný, veľa šancí na slobodu nebolo, a my sme mali pocit, že keď sa človek dostal do Véčka, keď sa zavreli tie dvere, tak komunizmus zostal vonku na ulici, vnútri sme naraz boli slobodní," priblížil Lipa dianie v závere 60. rokov. "Golden Sixties boli celosvetovo zvláštnou dobou, ktorá je fenoménom. Vtedy vznikli veci, ktoré sa do dnešného dňa spomínajú vrátane beatnickej poézie a totálneho nástupu rock'n'rollu. Véčko bolo vtedy súčasťou celosvetového diania, my sme mali pocit, že sme svetoví."

Krása študentiek a zrod legiend slovenského popu

Ozdobou vysokoškolského klubu, do ktorého sa vstupovalo na indexy, boli krásne dievčatá. "Z tých fotografií to vidieť. Vyobliekať sa a ísť večer do Véčka tancovať bolo pre každé dievča to najdôležitejšie v živote, tak ako pre každého muzikanta bolo dostať sa na scénu a hrať," poznamenal otec slovenského jazzu, s ktorým súhlasí aj spevák skupiny The Buttons Dodo Šuhajda. Zo "svetových čias" Véčka zvlášť pripomenul účinkovanie anglickej skupiny Cressida. "Podarilo sa nám ju dostať do Bratislavy na slovenský beatový festival v roku 1969. Hrali pre nás úplne neznámy štýl, progresívny rock s prvkami symfónie. Vo Véčku mali úspech."

Kým zahraničných koncertov v tej dobe u nás koncertovalo neporovnateľne menej ako dnes, vo vychýrenom klube doslova vyrástla slovenská scéna populárnej hudby. Svoje stopy tam zanechali Elán, Modus, Provisorium Deža Ursinyho, Taktici, Breakers, Fermáta, Collegium Musicum a ďalší. V bratislavskej "mekke hudby" tiež relaxovali českí umelci Karel Gott, Waldemar Matuška, Václav Neckář či Karel Černoch.

"Zažili sme krásnu dobu, mali sme šťastie, že sme boli pri tom a že sme náš mladý vek zasvätili takejto milej činnosti, ktorá ostala spomienkou na celý život," skonštatoval Peter Lipa s tým, že všetky pokusy prinavrátiť atmosféru Véčka sú dopredu odsúdené na neúspech a zbytočné. "Tá doba a to miesto a všetko to, v čom sme žili, je dávno za nami. My môžeme len takto príjemne spomínať na to, aké to bolo, ale to je všetko. Vrátiť sa to nedá."

Zdroj: TASR
Foto: Marko Erd - archív Hudba.sk

Súvisiaci interpreti: Modus, Peter Lipa