Prešovská pätica Papyllon zaujala už debutovým EP Sink or Swim (2015) a eponymným albumom z roku 2017, ktorý bol po rockovejších začiatkoch prekvapivo vyzretou indie-popovou nahrávkou. Na jej nasledovníka si museli fanúšikovia počkať dlhých šesť rokov, no čakanie stálo za to. Už single vydávané postupne od začiatku tohto roka naznačili zaujímavý posun (resp. niekoľko rôznych posunov) vo zvuku kapely. Album potvrdzuje, že Papyllon sa jednoducho zaškatuľkovať nedá.

Druhý album kapely dostal názov +1Y a vyšiel 13. decembra. Opäť ide o vyzretý hudobný počin, ktorým sa kapela čiastočne vrátila k aranžmánom pripomínajúcim jej ranú tvorbu. Na novinke počuť prekvapivé (nu)metalové breakdowny, ale aj popové skladby pripomínajúce prvé EP Sink or Swim a album Papyllon.

"+1Y znamená 'One More Year'. Je to mantra našich posledných dvoch rokov, kedy sme sami nevedeli, či spolu budeme tvoriť aj nadaľej. Album zachytáva podstatu našej kapely, ktorá si je neistá svojou budúcnosťou, ale má odhodlanie naplniť svoj hudobný potenciál," opisuje pozadie albumu spevák Bohuš Hajduch. "Album je pretkaný melancholickou sebareflexiou našej kapely, našich charakterov a toho, kam a či vôbec niekam spoločne smerujeme," dodáva.

Doba post-žánrová

Aj keď si Papyllon album nahrali svojpomocne vo svojom DIY štúdiu, zvukovo znie ako akákoľvek žánrovo podobná zahraničná kapela svetovej produkcie. Po audiotechnickej stránke sa pod album podpísal gitarista kapely Richard Rác.

Na albume môžete hneď od začiatku počuť veľkolepé "štadiónové" refrény a miešanie rôznych štýlov – nirvanovské gitary, nu metal, post-rock, shoegaze, syntetizátorové plochy, vplyvy psychedelického rocku a popu, ale aj nostalgickú 80's melanchóliu. Celé to spolu s jednoduchými trippy vizuálmi nájdete na Youtube aj na všetkých streamovacích službách (Spotify TU).

Okrem prvého singla Crazy For You kapela zatiaľ žiadnu inú skladbu nedoplnila videoklipom. Namiesto toho ich postupne predstavovala formou kvalitne natočených live videí. Metalom nasiaknutá Kacmalunga, ktorá vyšla v lete ako prekvapivý druhý singel a celý album uzatvára, zaznela v prvom z nich, Shelter Session 2, kde zároveň skupina predstavila dovtedy nezverejnenú How Far We Go.

Následne kapela zverejnila melancholickú popovú hymnu Future, ktorá o mesiac neskôr zaznela aj vo videu Live in Museum spolu s premiérou ďalších dvoch albumových skladieb – ďalšej podmanivej pocte ôsmej dekáde 20. storočia Open Up Yourself a energickej otváračke albumu Ready.

Čo sme v live sessions nepočuli

Celkovo tak kapela už pred vydaním nahrávky predstavila šesť skladieb, ktoré ukázali jej široký hudobný záber. Kompletný zoznam dopĺňajú štyri predtým nepočuté skladby, z ktorých je takisto každá iná. Lush spočiatku pripomína psychedelický elektronický pop na štýl FVLCRVM-a, v závere však naberie rockovejšie smerovanie.

Na to nadväzuje skladba Slow, ktorá začína v rýchlom tempe, ale už po zhruba dvadsiatich sekundách sa nečakane "zlomí" a prejde do halftime, v ktorom zostáva až do konca. Ťažké gitary v pomalom tempe doprevádzajú mantrický refrén s post-rockovými plochami, medzitým však zaznie zaujímavá "odbočka" v slohe, ktorá je poctou britskej shoegaze scéne deväťdesiatych rokov.

Treťou doposiaľ nezverejnenou skladbou je melancholická balada When I'm Not Around. Tá sa, podobne ako predchádzajúca skladba, singel Crazy For You, nesie na vlne osemdesiatych rokov a veľkých synťákových plochách. Výrazná je tu tiež doslova "smutná" basová linka dotvárajúca tému skladby.

Predposlednou skladbou na albume je Black Ocean s triolovým rytmom, podobným kultovej skladbe Everybody Wants to Rule the World od britskej kapely Tears for Fears. Opäť ide o rockovejší kúsok, kde synťáky okrem slohy nahradili skreslené gitary, sprevádzajúce emotívny, v niektorých momentoch až úzkostlivý prejav Bohuša Hajducha

Záverečná Kacmalunga potom album symbolicky ukončuje frázou "It's just a show" (Je to iba šou) poukazujúc na to, že sa niekedy netreba brať príliš vážne.

Kapela album +1Y pokrstí dnes večer (21.12.) v prešovskom klube Stromoradie. Nový materiál zaznie na koncertoch aj v roku 2024, sledujte sociálne siete Papyllonu.

Naživo im to hrá takto:

Autor: Patrik Marflák (zdroj: Papyllon)