Živé kvety

Komu visíš dve tri stovky,
kam sa náhliš od Astorky,
komu varíš jed pod bránou
a koho zdravíš: dobré ráno.

Komu zajtra dvihneš mandle,
kým dnes dáviš vety nasládle,
aká rana odnesie ťa,
zrazí k zemi, ako dieťa.

Si človek tieň, človek tieň, si človek tieň.
Si človek tieň, človek tieň, si človek tieň.

Si krčmová pravda a zima v hánkoch,
si krv na podnebí a hudba v stánkoch,
si igelitka tesco a dobrá nálada,
si rock´n´roll a hanba národa.

Si ten, čo vraví vtipy
a ten, čo zbiera drobné,
ten, čo zabáva
a sám je na posmech,
milovník chvíle, čo stále dýcha,
si ten, čo mal byť mŕtvy,
miláčik publika.

Si človek tieň, človek tieň, si človek tieň.
Si človek tieň, človek tieň, si človek tieň.

Si človek tieň, človek tieň, si človek tieň.
Si človek tieň, človek tieň, si človek tieň.
Si človek tieň, človek tieň, si človek tieň.
Si človek tieň, človek tieň, si človek tieň.