Adam Ďurica

Záliv

Na to hriech nemyslieť, očami plávam.
Šteklivý letný svet, hormónov nával.
V predstavách hlava sýta, z chobotníc hore bez.
Sám seba len sa pýtam odmena či trest.

R: ÁÁÁÁ... slnko tak páli, že vrie celý záliv
lásky sa máli, to stále ma spáli

V ústach mám zblúdený, žeravý piesok,
Každý lúč ma zmení, čím so mnou nie som.
Prázdna sieť rýchlo dýcham, sám seba neskrotím
V tvári mám úsmev mnícha, neviem čo s tým.

B: Čo mám si priať v tej chvíli, môžem byť rád.....

R: ÁÁÁÁ... slnko tak páli, že vrie celý záliv
lásky sa máli, to stále ma spáli
Ty sa mi máliš...
Ty stále ma spáliš....