Hrmí, prší, zbúrené sú nebesá

1.
Hrmí, prší, zbúrené sú nebesá
a dážď veľký, až tak zhora leje sa.
[:Stojí milý u svej milej pod oknem,
otvor, milá, lebo celý premoknem.:]

2.
Prečo si ty, prečo si prv neprišeu,
pokým ešte taký veľký dážď neišieu.
[:Nemohol som, bránila mi mamička,
sama ona držala mi koníčka.:]

3.
Sama ona za uzdičku držala,
tak mi ona tichým hlasom volala.
[:Nejc k nej, syn môj, ja ťa za Boha prosím,
veď aj ja ti postielôčku otpravím.:]

4.
Nie to, mamka, nieto taká postieľka,
čo v nej leží moja verná frajerka.
[:Veď ma ona deväť razy bozkala,
ešte k tomu perečko mi uvila.:]