Ked obľečem manteľ

1. ked obľečem manteľ,ked obľečem manteľ, šsbľu pipašem
pojdzem ku dzevčine ku samej jedinej
ľem še začešem.

2. Bo tota dzevčina ľem sama jedina jeket z ruži kvet
šedzipod oblačkom, plače za vojačkom, že jej zabel švet.

3. A čom ty plačeš, a čom narekaš, dzevčino moja
a jak nemam plakac, jak nemam narekac, ked ja netvoja.

4. Vtedy ty budzeš, vtedy ty budzeš, dzevčino moja
jak tota kukučka, na Viľiju večar triraz zakuka.

5. nerob me glupu, nerob me glupu, bo ja neglupa,
bo žadna kukučka na Viľiju večar triraz nekuka