Lúky, lúky, ej, vy brezňické lúky

1.
Lúky, lúky, ej, vy brezňické lúky,
straťila son si prsťienok z ruky.
[:Ňebolí ma srce za prsťeňom,
ale son sa pohňevala s frajeron.:]

2.
Čakala son, ej, ňemohla son dočkať,
ňemal mi gdo moje líčka boskať.
[:Povec že mi, hvizdnatá obloha,
gu ktorej ten moj falešňík choďieva.:]

3.
Miluje dve, ej, ňevie, ktorú má ziať,
ňevie smutný, ktorú má zaňechať,
[:Jednu vezňe, druhá ho prekľaje,
veľkom žiaľi jeho srce zostaňe.:]