Mňa už nemá nikto rád

Ľudové piesne a koledy

Transpozícia ( -2 -1 0 +1 +2 )

1.
Mňa už nemá nikto rád, ja sa musím svetom brať,
ja už neviem, kde a kam, mne je samý bôľ a žiaľ.

2.
Ja tak mladá, mladučká, tuberáčka bledučká,
spadlé oči, bledá tvár, už ma nemá žiaden rád.

3.
Oddialená od mamy, žijem medzi horami,
zavše si len spomeniem, že už zdrava nebudem.

4.
Tubera je nemoc zlá, tá každého pochová,
mladý život podkopá, nikde nemá pokoja.

5.
Tak sa ona začína, pukne v srdci cieva,
a doktor len hovorí, že už neni záchrany.

6.
Postihne mladých ľudí, v ktorých sa šťastie rodí,
šťastia im nedopraje, v tmavý hrob ich zavedie.

7.
Mňa tubera postihla, pukla mi v srdci cieva,
prekohože iného, pre môjho milého..

8.
Nepoznám už matku svú, nebola dlhú dobu,
na mňa sa už podívať, jak ma ničí krutý kat.

9.
Otec ma už nechce znať, môj milý ma zanechal,
umieram opustená, smutná deva sklamaná.

10.
Nádej žiadna už není, lúčim sa s priateľkami,
s ktorými som prežila utrpenia, sklamania.

11.
Útechou mi vždy bola sestrička Anička má,
ale ona netuší, čo sa deje v mej duši.

12.
Keď vizita odchádza, nádeje sa vždy vzdávam,
a to že niet pomoci, preto plačem dni, noci.

13.
S túžbou čakám na chvíľu, kedy uzriem matku svú,
ale ona nechodí, ku mne smrť prichodí.

14.
Nepríde sa odobrať, mne posledné zbohom dať,
nepríde sa podívať, svoju dcérku pobozkať.

15.
Marienku ja sestru mám, jak ja sestru zanechám,
ona šťastná zostane a na mňa tiež zabudne.

16.
Ďaleko v rodnom kraji, vždy sa mi vyhýbajú,
že ja mám už tuberu, snáď nakazím aj inú.

17.
Ľudia sa ma stránili, hrozné reči robili,
nikto ma neľutoval a vždy sa mi iba smial.

18.
Preto idem von z domu, aby vyhla každému,
Umieram opustená, smutná deva, sklamaná.

19.
Už ma každý zanechal, iba osud mi zostal,
ktorý je na mňa krutý, žiť sa mi nechutí.

20.
Nespomenie nik na mňa, v hrobe bude rakva má,
pri hlave kríž zlámaný, hrob celý zarastený.

21.
Ďaleko pod Tatrami, žijem si tu s družkami,
ktoré musia tiež umrieť, slobodu viac neuzrieť.

22.
Netrápte sa dievčatá, príde ešte tá chvíľa,
každý, ktorý oklame, krutý osud ho stihne.

23.
Túto pieseň zložila jedna mladá dievčina,
ktorú milý tak trápil, že jej už hrob pripravil.