Pod našimi okny

1.
Pod našimi okny lavička malá,
na nej sedávala Anička bledá,
hlávku svoju nežne k zemi sklonila,
svoje modré očka šatkou zakryla.

2.
Vždy si mi vravieval, že budem Tvoja,
že som ti biely šátek vyšívala,
v jednom rožku kvietok, v druhom ružičku,
nezabudni na mňa drahý Janíčku.

3.
Rodičia ti bránia, že som chudobná,
ktorá s tisícami, tá bude tvoja,
a keď ťa môj milý s inou povedú,
mňa družky a mládenci k hrobu ponesú.

4.
Z bohatého dvora kočiare idú,
Janka a Marienku k sobášu vedú,
z chudobnej chalúpky družky a mládenci
nesú rakev bielu pokrytú venci.

5.
A za nimi ide Janíček bledý
a v ruke si nesie šátek bielený,
tichým hlasom volá, kde je Anička,
rana vystrelila z jeho srdiečka.