Anastacia

Bez efektu som sa pokúšala na všetko zabudnúť
Jednoducho predtým utiecť!
Avšak minulosť ma vždy dostihla
s každým pokusom zabudnúť sa mi spomienka
a bolesť vracali ešte silnejšie
ťažko sa mi o tom hovorí, aj keď všetci žijeme pod tým istým
modrým nebom a máme toho veľa spoločného

Ak by som mala svoju situáciu vyjadriť obrazmi,
namaľovala by som husle bez strún.
A plátnom by bola moja myseľ
stopy piesní, ktoré po mne ostali

Pretože moje myšlienky sú ťažké a tlačia ma k zemi
Podobne ako kvety, ktoré sa snažia
zachytiť posledné lúče zapadajúceho slnka

Bremeno minulosti je také ťažké,
že cestu späť do normálnosti sama nezvládnem
Tak poď, stoj po mojom boku!

Vychutnávala som život plnými dúškami
a pretrpela som všetky bolesti, ktoré mi priniesol
Nikdy by som si nepomyslela, že raz budem stáť na okraji priepasti
a že by som mohla prekročiť tú neviditeľnú hrnaicu medzi bytím a nebytím.

Tak ako v nekonečnej filmovej slučke, stále znova prežívam to, čo bolo
nemá zmysel snažiť sa zabudnúť
podobne ako temný oceán, ktorému sa nikdy nepodarí
skryť sa pred východom slnka

Láska, nájdeš ma v tejto temnote,
uchrániš ma pred mojim osudom?

Bola som tak blízko ku anjelom,
že na ten pocit nikdy nebudem môcť zabudnúť...