Skrýva sa v kaviarni pri poslednom stole,
miesto srdca iba prázdny penzión.
Prievam už odvial preč, čo by mohlo bolieť,
cúva v sebe, ako jeseň pred zimou.
Skláňa sa nad kávou s tvárou na zbúranie,
noc je ťažká , ako vôňa chryzantém.
Nad mestom preletel čiernobiely anjel,
tajne dúfa, že už zajtra pristane.
Ten, čo ju opustil, vlastne nikdy nebol,
a ten čo má prísť, ten tu bol predvlani.
Nad hlavou je čierna zem, pod nohami nebo,
nespoznáš ju, aj keď sa s ňou zoznámiš.
refrén:
Smutná vodova po nikom,
príď ju okliať dotykom.
Smutná vdova po nikom,
skús ju odkliať dotykom.
Len sama so sebou, no najradšej s nikým,
raz je niekto príde odkliať dotykom.
Smútok je kanibal, čo má pohľad dýky,
sedí sama ako vdova po nikom.
miesto srdca iba prázdny penzión.
Prievam už odvial preč, čo by mohlo bolieť,
cúva v sebe, ako jeseň pred zimou.
Skláňa sa nad kávou s tvárou na zbúranie,
noc je ťažká , ako vôňa chryzantém.
Nad mestom preletel čiernobiely anjel,
tajne dúfa, že už zajtra pristane.
Ten, čo ju opustil, vlastne nikdy nebol,
a ten čo má prísť, ten tu bol predvlani.
Nad hlavou je čierna zem, pod nohami nebo,
nespoznáš ju, aj keď sa s ňou zoznámiš.
refrén:
Smutná vodova po nikom,
príď ju okliať dotykom.
Smutná vdova po nikom,
skús ju odkliať dotykom.
Len sama so sebou, no najradšej s nikým,
raz je niekto príde odkliať dotykom.
Smútok je kanibal, čo má pohľad dýky,
sedí sama ako vdova po nikom.