Čierna Éra

Sekčov sídlisko, tak ako ho vidím ja, veľká kotá zlá hra,
neistota do života kto sa z okna pozerá, východ zo vchodu do vchodu,
budúcnosť zo strachom predvídať už od zrodu.

Dobre sa ľahko hrať, skutočnosť bez na vodu,
ako stáť sa víťazom a za koho za vodu,
je myšlienka bez pôvodu, partia roh partia,
ako často zabíja, no ako ja.

Čakám chlapci idú maľovať do podchodu O.L.A,
svoj pôvod má, veď strom nevyrástol bez plodu,
zo susedných okien svojou milou krajinou,
vidím kroky chalanov len tou cestou jedinou,
ale doba výletov zmena na trati takisto,
no ta viera ktorá v srdci neumiera to vždy vráti, to platí.

Pohľad do ďaleka blok zamyká, ale tento deň,
a ten po ňom išiel ne uniká tak si zvykám,
a hodina tyká, čas letí a ja v ňom, môj panelový dom, moja lyrika taký som,
a moji kamaráti, moji, tak vyrástol strom, dobrá pôda, dobrá voda,
kurva takým spôsobom.

Ako sa dá rieka do ďaleka žiadne mosty, pohlaď dopredu pod uhlom nosným,
nová smena, je jak a že zmotarená, bloky tu fakt na veky stoja,
no mením sa ja, ja a my i formáciou postavy, z pedálov do dopravy,
do dopravy, nakoniec spoznávam tie iste postavy, vždy tie iste postavy,
postavy, OLA, Čierna ERA, DRARO, Justičná 3, to je zdroj, mojej slôbod, olala..

Čierna Éra, čas dvadsať nula tri.