Dara Rolins

Keď ku mne príde sen
Vždy vchádzam do rozprávky
Ticho jak biely tieň
Prichádza z veľkej diaľky
Na koči z bielych stúh
Škriatok čo mávnutím všetko zmení

Keď ku mne príde sen
Vždy pritúlim sa k bábe
Ležím a zrazu len
Skĺznem jak po hodvábe
Na ceste z krásnych dúh
Na ktorej stojí hrad z bielych siení

Sám kráľ
ma víta vždy na nádvorí
Sám hradnú bránu otvorí
A v tom tisíc sviec sa rozhorí
Vždy víta ma na nádvorí
Sám kráľ
A celú noc len mne dvorí
Až kým tých tisíc sviec dohorí.

Noc čo noc býva v tom hrade bál
A ja som vždy prvou dámou
A mojim kráľom býva len kráľ
Kým tých tisíc sviec zhorí na nádvorí

Vždy keď odchádza sen
Vraciam sa späť z rozprávky
icho jak biely tieň
Prídem z tej krásnej diaľky
Na koči z bielych stúh
A vtedy sa zrazu hrad na dom zmení

Sám kráľ
ma pobozká vždy na nádvorí
Sám hradnú bránu zatvorí
A v tom tisíc sviec dohorí
Keď ráno bránu zatvorí sám kráľ
A do spánku sa ponorí
Keď tých tisíc sviec dohorí.

Sám kráľ
ma víta vždy na nádvorí
Sám hradnú bránu otvorí
A v tom tisíc sviec sa rozhorí
Vždy víta ma na nádvorí
Sám kráľ
A celú noc len mne dvorí
Až kým tých tisíc sviec dohorí.