Na petržalskom moste koľajnica rastie. A na naj policajt, a na nej policajt pýta sa ma: kto ste? Som len ten bláznivý chlap, ktorý od rána do noci nosí po meste prázdnu misku. Lesklú a čistú a plytkú až po samé dno. Každému ponúkam zadarmo to čo je v nej. Len chodím a pomaly zbieram do prázdnej misky všetky tie rozlíčné zdesené tváre, čo sa na okamih naklonia nad jej tepelným okrajom. Vskakujú na dno, do prázdna, jedna za druhou. A ja neviem prestať - az kým všetky miznúce kroky aj celé mesto celkom nevezme a nerozmaže tma. Som tulák, čo sa túla od kameňa ku kameňu, brodí sa chodníkom čo nemá dno. Guľkám a bankám sa vyhýbam. Som len ten bláznivý chlap, ktorí tuší, že jediným pohľadom na dno misky ľudia ľahko strácajú tvár. Som len ten bláznivý chlap, ktorý od rána do noci nosí po meste prázdnu misku a ponúka to čo je v nej. Len chodím a pomaly zbieram do prázdnej misky všetky tie rozlíčné zdesené tváre, čo sa na okamih naklonia nad jej tepelným okrajom. V hlbokej noci priesvitný obraz všetkých tých tvárí tvár za tvárou, vymoká z jej studeného dna - vrství sa, splýva do jednej jedinej. Skláňam sa nad prázdnou miskou a jasne, už navždy, vidím v nej jedinú - jedinú, jedinú vlastnú pomaly miznúcu tvár. Na petržalskom moste mláka krvi rastie. A na nej policajt, a na nej policajt pýta sa ma: kto ste?
Dežo Ursiny
