Slnko sa skrýva,
más plnú hlavu mrakov, vrakov a katastrof lodí na súši,
už dávno si otec, no zrazu ráno nevieš nájsť detskú topánku
ani svoje vlastne stopy,
pred tebou suchá tma. a vlastne nevieš. odkiaľ si prišiel
až sem.
Nemáš svoj deň. Nemáš svoj tieň.
Svet je plný veľkých hranatých nehybných ťažkých
a temných vecí bez života a bez tieňov.
Priezračná je len večná kocka ľadu - aj tá
vrhá pred teba len svoj priezračný prázdny
neexistujúci vyprahnutý obrys.
A pre teba to všetko značí, že svet je dnes len číry prízrak,
že svet vlastne nie je,
že z tvojho sveta zmizol práve svet.
Voda sa skrýva,
na slnku býva.
Z dažďa sa díva
na nás zvlhnutý pohľad nespočetných očí,
z každej priezračnej kvapky sa zvedavo pozerajú
na nás oči deti budúcich detí všetkých
budúcich mokrých zvierat a pestrých živých tvorov.
Za nami stále ticho našľapujú všetky budúce
prísavky, pazúry. zuby, zobáky aj labky,
ostošesť šliapu z každej vysvietenej kvapky,
z ktorej sa tiahne nový rev, spev, šum vĺn.
A tvoj svet.
Otvor sa, bodni,
blesk je tvoj chodník.
Katke sa sníva,
že svet je priezračný kôň s neviditeľnou hlavou,
so šijou sklonenou pokojne do vysokej trávy.
Neviditeľný nesmierny kôň,
ktorého sa môže stále dotýkať, ktorého
môže kdekoľvek a kedykoľvek vo všetkom živom pohladiť.
Našla tvoj príbeh. Drží jeho niť.
Dieťa si sníva,
že svet je nesmierny pokojný kôň
a v jeho nekonečnom priezračnom vnútri je ešte iný,
ešte skutočnejší nepokojný kôň.
Neváha, nebudí sa, nepozerá späť. Ponára
svoju jasnú tvár do rozviatej hrivy
a s budúcimi deťmi všetkých budúcich zvierat, všetkých
živých tvorov na jeho unikajúcom a pulzujúcom chrbte
cvála na všetky možné strany, ktoré
roztvára jej svet.
Voda sa skrýva,
na slnku býva.
Otvor sa, bodni,
blesk je tvoj chodník.
Dieťa nás plodí
z kriku a vody.
Slnko sa skrýva.
máš plnú hlavu mrakov, vrakov a katastrof lodi na súši.
más plnú hlavu mrakov, vrakov a katastrof lodí na súši,
už dávno si otec, no zrazu ráno nevieš nájsť detskú topánku
ani svoje vlastne stopy,
pred tebou suchá tma. a vlastne nevieš. odkiaľ si prišiel
až sem.
Nemáš svoj deň. Nemáš svoj tieň.
Svet je plný veľkých hranatých nehybných ťažkých
a temných vecí bez života a bez tieňov.
Priezračná je len večná kocka ľadu - aj tá
vrhá pred teba len svoj priezračný prázdny
neexistujúci vyprahnutý obrys.
A pre teba to všetko značí, že svet je dnes len číry prízrak,
že svet vlastne nie je,
že z tvojho sveta zmizol práve svet.
Voda sa skrýva,
na slnku býva.
Z dažďa sa díva
na nás zvlhnutý pohľad nespočetných očí,
z každej priezračnej kvapky sa zvedavo pozerajú
na nás oči deti budúcich detí všetkých
budúcich mokrých zvierat a pestrých živých tvorov.
Za nami stále ticho našľapujú všetky budúce
prísavky, pazúry. zuby, zobáky aj labky,
ostošesť šliapu z každej vysvietenej kvapky,
z ktorej sa tiahne nový rev, spev, šum vĺn.
A tvoj svet.
Otvor sa, bodni,
blesk je tvoj chodník.
Katke sa sníva,
že svet je priezračný kôň s neviditeľnou hlavou,
so šijou sklonenou pokojne do vysokej trávy.
Neviditeľný nesmierny kôň,
ktorého sa môže stále dotýkať, ktorého
môže kdekoľvek a kedykoľvek vo všetkom živom pohladiť.
Našla tvoj príbeh. Drží jeho niť.
Dieťa si sníva,
že svet je nesmierny pokojný kôň
a v jeho nekonečnom priezračnom vnútri je ešte iný,
ešte skutočnejší nepokojný kôň.
Neváha, nebudí sa, nepozerá späť. Ponára
svoju jasnú tvár do rozviatej hrivy
a s budúcimi deťmi všetkých budúcich zvierat, všetkých
živých tvorov na jeho unikajúcom a pulzujúcom chrbte
cvála na všetky možné strany, ktoré
roztvára jej svet.
Voda sa skrýva,
na slnku býva.
Otvor sa, bodni,
blesk je tvoj chodník.
Dieťa nás plodí
z kriku a vody.
Slnko sa skrýva.
máš plnú hlavu mrakov, vrakov a katastrof lodi na súši.