Dorota Nvotová

Nikdy viac

Nemal si rád odlúčenia, oco
a ja bdiem tu teraz Tvojou nocou
to prítmie, čo si mal tak rád
nedokáže ma už viacej hriať

Neviem, kde mám hlavu skloniť
každé miesto vraví odíď
na ruke tri jazvy od nás mám
na stene visí bez obrazu rám

V Stoke zostal jeden prázdny flek
už nik nezastaví prúdy tých dvoch riek
čo pramenia kdesi, ruka v ruke
tam pri Tebe, na nejakej lúke

a teraz brázdia moje líca
s nimi stratená mihalnica
vyplaví sa z oka
spravím jeden a pol kroka
a potom zas o Tebe vety
a svetielko cigarety

Každý vlk tu žije v svorke
len ja musím roniť slzy horké
a zavíjať na mesiac
lebo viem, že slnko nevyjde tu
nikdy viac.