Dušan Kollárik

Milá vojnu vyhlásila fidlaj,fidlaj,fidlaj
ovládla ma divná sila fidlaj dáj,dáj,dáj

Zaostril som nôž a zmysly...
nechápem ako to myslí...

Povedz milá ako ďalej...
čistého vína mi nalej...

Písalo sa o mne kdesi
že vraj ťažko nesiem stresy

Povedz mi to teda milo...
aby ma to neranilo...

Takže vravíš: bolo - stačí...
necháš ma stáť na pavlači...

Milá, zabudla si asi...
keď mám nôž dám bokom špásy...

Možno nožom bolo treba
najskôr chlieb a potom Teba

No ušli mi nervy rýchlo...
Tvoje telo hneď vydýchlo...

rekviem ti zneje clivo...
láska dá i berie život...

márne prosím lásku: Oži!...
ťažko žiť so srdcom v noži...

Zo súdu sa mi donieslo
za vraždu vraj chodí kreslo

Vravím: Vďaka, kreslo už mám...
som poslanec k vašim službám...

Poslanecká imunita - hmm...
ďalej prežiť silu mi dá...

Až budete v parlamente...
potom naše práva zmeňte...