Dušan Kollárik

Pútnik bez mena

Dĺžka piesne: 04:01
Od mesta k mestu kráčal
po nekonečných cestách
či mu dážď hlavu zmáčal
a či mal sucho v ústach

Pred bránou mesta postál
z tváre poutieral prach
potom sa ulicou dal
prešiel nášho mesta prah

Sadol si na chodníku,pozeral do stratena
vybral si harmoniku,bol to pútnik bez mena

Od domu k domu chodil
smutnú pieseň vyhrával
potom sa k Bohu modlil
Balady nám rozprával

Trochu sa vody napil
kúsok chleba vypýtal
do vrecúška si ho skryl
a ruku nám podával.
Z nás poznal ho už každý,jeho tvár je nemenná
potom odišiel na vždy,bol to pútnik bez mena

Keď odchádzal,povedal
ľudia ,raz vrátim sa k vám
aby som vám zvestoval,
že pravdu,ktorú hľadám
pre ktorú som sa svetom dal,
že tú pravdu už poznám
hoci teraz idem v diaľ
ľudia,raz vrátim sa k vám

Odvtedy čas uplynul,v živote prišla zmena
nik si už nespomenul na pútnika bez mena

Iba povesť prastará rozpráva o človeku
ktorý si pravdu hľadá,v ruke má harmoniku.