Dušan Kollárik

predohra
^Emi , ^D , ^Emi , ^D , <sup>Emi

D</sup> Od mesta k mestu krá ^Emi čal
^D po nekonečných cest ^Emi ách
^D či mu dážď hlavu zmá ^Emi čal
^D a či mal sucho v úst ^Emi ach

Pred bránou mesta postál
z tváre poutieral prach
potom sa ulicou dal
prešiel nášho mesta prah

^Emi Sadol ^C si na chodní ^D ku,
^Hmi pozer ^Emi al do strate ^D na
^Emi vybral ^C si harmoni ^D ku,
^Hmi bol to ^G pútnik bez me ^Emi na

^Emi , ^D , ^Emi , ^D , ^Emi

Od domu k domu chodil
smutnú pieseň vyhrával
potom sa k Bohu modlil
Balady nám rozprával

Trochu sa vody napil
kúsok chleba vypýtal
do vrecúška si ho skryl
a ruku nám podával.
Z nás poznal ho už každý,jeho tvár je nemenná
potom odišiel na vždy,bol to pútnik bez mena

Keď odchádzal,povedal
ľudia ,raz vrátim sa k vám
aby som vám zvestoval,
že pravdu,ktorú hľadám
pre ktorú som sa svetom dal,
že tú pravdu už poznám
hoci teraz idem v diaľ
ľudia,raz vrátim sa k vám

Odvtedy čas uplynul,v živote prišla zmena
nik si už nespomenul na pútnika bez mena

Iba povesť prastará rozpráva o človeku
ktorý si pravdu hľadá,v ruke má harmoniku.