Dušan Kollárik

^G Z pred mnohých rokov sa ^D zachovala
^C chmúrna povesť, ktorá ^G rozprávala
^Hmi o žilinskom kato ^F#mi vi
^D Kto o ňom krivé slo ^A vo povedal,
^C kat,skôr akoby sa ^G bol kto nazdal
^Hmi už mu slučku hoto ^F#mi ví, ^D a- ^A a- ^D a

Ref.:
^G Strach veľký budí ten ^Ami žilinský ^Emi kat, ^G á- ^C á- ^D á
^G slučky ro ^H7 bí,svoju ^Emi prácu má ^C rád, ^G á- ^D á- ^G á

Súdna stolica zasadnutie má
každý,kto kradol sa do rúk dává
žilinskému katovi
ak niekto nechcel zas na panské ísť
ostatným výstrahou môže sa zísť
kat mu slučku zhotoví

Ref.:

Kto proti svojmu pánovi stojí
ten nech sa už vopred do rúk strojí
žilinskému katovi
ak klamal a hoc aj pravdu vravel
teraz kat spečatí jeho údel
až mu slučku zhotoví

Ref.:

Starec ,čo pod šibenicou stojí
smutnými prihovára sa slovy
žilinskému katovi
ja mal som syna,ktorý ma mal rád
stratil sa mi,teraz je z neho kat
tú slučku si dal otcovi

Ref.: Pri slovách zachvel sa žilinský kat, á-á-á
otec,veď ja ťa mám ešte vždy rád, á-á-á

Vrhol sa po slučke dojatý syn
na nej však už mrtvy otec visí
pokľakol žilinský kat
odpusť mi ,otec, preveľkú vinu
slzy sú v očiach už nemám silu
za krutosť treba pykať

Ref.: Slučku si zhotovil žilinský kat,á-á-á
tento svet opustil, hoc ho mal rád,á-á-á

Tu má koniec povesť zo starých čias. á-á-á
pre poučenie je každému z nás, á-á-á