G Musíš ísť, viem že musíš C ísť,
čaro ciest si Ťa D7 pýta,
muž vždy má, v duši G cieľ i púť.
Pobežíš, s nimi pobe C žíš,
prekročíš mnohé D7 mýta,
ale vieš čo nemáš zabud G núť.
G Keď si sám, na palube hviezdy,
svojej hviezdy, keď letíš Ami k výšinám,
keď si sám, nech z neba Ti D7 svieti,
ticho znie Ti, že nie si G sám.
Že Ťa mám, a jak do obálky,
do tej diaľky, lásku Ti ukladám,
že Ťa mám, tu na vlne túžby,
že kto ľúbi, nie je sám.
Dlhá púť, v očiach dlhá púť, biela šatka vo vánku,
či to dá sa zabudnúť.
Keď si sám, na palube hviezdy,
svojej hviezdy, keď letíš k výšinám,
keď si sám, nech z neba Ti svieti,
ticho znie Ti, že nie si sám.
Keď Ťa mám, nás nedelia diaľky,
žiadne diaľky, hory či oceán.
Keď Ťa mám tu na vlne túžby,
D7 veď kto ľúbi, nie je G sám. C , G
Eva Kostolányiová
