Francis Cabrel

Chcel by si, aby ťa milovala
Zmenil si spôsoby
Máš svetácke vystupovanie
Rozprávaš zo zásady najskôr
O tvojich cestách, to prvé.

Chceš, aby si ťa vážila
Vyťahuješ tie najkrajšie knihy, aké si kedy prečítal
Videl si stovky filmov
Vysvetľuješ, odkiaľ pochádzajú
Tie koberce na stenách, na stenách

A v jednu hodinu zaznie... signál
Chcel by si, aby snívala
Stále máš malíček vo vzduchu
Hovoríš o časových posunoch,
O bielych plážach
Na opačnom konci sveta, sveta.
(alebo) Prečo nie Benátky,
Keď sa rozžiaria fontány
Nad šedivými svetlami
By sa dalo tancovať
Na brehoch lagún, lagún.

A v jednu hodinu zaznie... signál
Vo chvíli, keď sa budeš cítiť ako...
Zviera, zviera, zviera,
zviera, zviera.
Ten, čo čaká pod záplavou,
Čo leží pri dverách,
Ten čo kričí, čo vrieska
Až kým z teba vyjde
Kto ťa miluje v aute,
Kto beží, keď zavoláš
Kto plače, kto plače, kto plače
"Môj Bože, aké sú ženy krásne!"
"Môj Bože, môj Bože, môj Bože..."
"Aké sú ženy..."
Chcel by si, aby tancovala,
Aby všade na zemi boli kvety,
A vo veľkom tichu
Sa cítiš schopný kráčať po mori,
Po mori.
Chcel by si, aby ťa milovala,
Vyťahuješ najkrajšíe knihy, aké si kedy prečítal,
A niektoré z nich zabúdaš,
Ako tie dievčatá, ktoré ťa čakajú ležiac na múroch,
Na múroch.
A v jednu hodinu zaznie...
Signál
Chvíľa, keď sa budeš cítiť ako...
Zviera, zviera, zviera,
Zviera, zviera
Zviera.
Signál,
Signál,
Zviera...