Gabriela Hermelyová

Najkrajšia spomienka

Snívam,o dedinke vzdialenej,
v tieni lesa kdesi schúlenej.
Domček vidím,skromne stáť
a na dvore dievčatko s bábikou sa hrať.
Snívam o potôčku v údolí,
z rána pyšno kráčam vedla neho do školy.
Obrázok ten sládký,nevráti sa spiatky,
len spomienkou najkrajšou je nám.

Tíško sa nám ďeň za dňom v toku času stráca,
kto by ho chcel zastaviť,darmo volá vráť sa.
Hravých rokov nádeje,keď nám odveje žita prúd,
i po rokoch krásne je si na rodný kút spomenúť.
Domček vidím,skromne stáť
a na dvore dievčatko s bábikou sa hrať.

Snívam o potôčku v údolí,
z rána pyšno kráčam vedla neho do školy.
Obrázok ten sládký,nevráti sa spiatky,
len spomienkou najkrajšou navždy je nám,
len spomienkou najkrajšou je nám.