HT

Holubica

Keď národ a národ
stojí proti sebe
Keď sa východisko
už dlho nájsť nevie
Keď prst na spúšti
čaká na povel "Pál!"
A výbuchy počuť až
k ďalekým hviezdam

Vtedy si človek skáče
po vlastných nohách
A všetky výzvy k mieru
ostanú len slová
Keď človek berie
zas do ruky zbraň
A všetko vôkol
ničí bez zábran

Biela holubica na zemi mŕtva leží
Z krvavých očí jej vytekajú krvavé slzy
Biela holubica, ten krehký symbol mieru
V kaluži krvi končí svoju krátku éru

Keď národ a národ
stojí proti sebe
Keď sa východisko
už dlho nájsť nevie
Kde sú všetci svätí
Keď ozýva sa plač a rev
Žiadné božie deti
Sme iba krvilačná zver...

Biela holubica, rozpliaždená na zemi
Zostal po nej iba mŕtvy pohľad nemý
Biela holubica je mŕtva, nech žije nová
A všetko môže začať úplne odznova!