Hudba z Marsu

klára bola dievča čo sa rada smiala
bola dievča čo každému dala
aj keď ho nepoznala

dala úsmev dala lásku dala
klára bola rada že je milá
a že vyzerá jak víla
a stále sa usmievala a spievala
tralalala

aj gogovi sa páčila
lebo bola veľmo milá
aj sa doňho zaľúbila
a spievala tralalala

aj gogovi dala dala lásku
a on jej dal sedmikrásku
iba goga milovala
a iba o goga stála a spievala
tralala

klára mesiac hladí tvoju tvár
na perách žiaľ kto ho tam dal
kto smiech zobral nik netuší
klára len ty máš v očiach ten žiar
nepríde jar a gogo vraví
smutná tvár ti nesluší

gogo zistil strašnú správu
a spomenul si na kláru
že ho klára nakazila
vtedy keď s ním súložila

kalný pohľad do zrkadla
depresia naňho sadla
do jari už nedožije
ale on sa neopije
gogo sa teší na kláru
ako sa v nebi zvítajú