Iron Maiden

Od červenej oblohy na východe po západ slnka na západe
Oklamali sme smrť a ona oklamala nás
Ale to bol iba sen a toto je to, čo tým myslím
Spíme a budeme snívať aj naďalej

A z našich spomienok ostáva len zlomok
A tiene, ktoré sme vytvorili vlastnými rukami
Hlbšia sivá, poď sformovať všetky farby svitania
Bude tento robotníkov deň jeho posledný?

Viem, čo chcem, hovorím, čo chcem
A nikto mi to nemôže vziať
Viem, čo chcem, hovorím, čo chcem
A nikto mi to nemôže vziať

Viem, čo chcem, hovorím, čo chcem
A nikto mi to nemôže vziať
Viem, čo chcem, hovorím, čo chcem
A nikto mi to nemôže vziať

Ale spomienky ostávajú
Všetky minulé roky nie príliš zvláštne
Naše zimy sú ako tichý závoj

A každodenný tlkot srdca
Odnáša hmlu
A zima tu nie je jediným snom

Vo svojom živote si môžeš vybrať bezútešnosť
A tiene, čo si postavil vlastnými rukami
Ak sa obrátiš k svetlu, ktoré žiari nocou
Potom začne robotníkov deň

Viem, čo chcem, hovorím, čo chcem
A nikto mi to nemôže vziať
Viem, čo chcem, hovorím, čo chcem
A nikto mi to nemôže vziať

Viem, čo chcem, hovorím, čo chcem
A nikto mi to nemôže vziať
Viem, čo chcem, hovorím, čo chcem
A nikto mi to nemôže vziať

Vo svojom živote si môžeš vybrať bezútešnosť
A tiene, čo si postavil vlastnými rukami
Ak sa obrátiš k svetlu, ktoré žiari nocou
Potom začne robotníkov deň

Viem, čo chcem, hovorím, čo chcem
A nikto mi to nemôže vziať
Viem, čo chcem, hovorím, čo chcem
A nikto mi to nemôže vziať

Viem, čo chcem, hovorím, čo chcem
A nikto mi to nemôže vziať
Viem, čo chcem, hovorím, čo chcem
A nikto mi to nemôže vziať