Dĺžka piesne: 08:28
Leží na cudzom poli, osamelý hrob neznámeho vojaka
Jeho posledné slová sú modlitbou, povedz o svete Paschendale
Preži všetko, čím bol, posledné prijímanie jeho duše
Zhrdzavej svoje náboje jeho slzami, dovoľ mi povedať ti o jeho strachu
Ležiac dole v zákope plnom krvi, zabíjajúc čas do svojej smrti
Cítim na tvári padajúci dážď, nikdy už neuvidím svojich priateľov
V dyme, v blate a olove, cítiac strach a cítiac hrôzu
Nech už nadíde čas prejsť stenou, prudký oheň a koniec nás všetkých
Hvizdnutie, výkriky a viac horiacich pušiek, bezduché telá zavesené na ostaných plotoch
Bitevné pole je zrazu krvavou hrobkou, budeme čoskoro spolu so svojimi mŕtvymi priateľmi
Osemnásťročný vojak bez sĺz utopený v blate
Vojnu istotne nik nevyhrá, zabíjajúc čas od samého začiatku
Domov, ďaleko odtiaľto, šanca znova žiť
Domov, ďaleko odtiaľto, žiadna šanca znova žiť
Telá našich a našich nepriateľov, utopené oceánom smrti
V krajine bez ľudí len boh vie, kráčame do náručia smrti
Ukrižovaní ako na kríži, spojenecké oddiely oplakávajú svoje straty
Nábor zbraní nemeckých vojsk, aké doteraz nikto nevidel
Prisahám, že som videl plakať anjelov, modliť sa k bohu, aby sa viac neumieralo
Takže ľudia poznajú pravdu, rozprávajú príbeh Paschendale
Krutosť ovláda ľudské srdcia, každý hrá svoju hru
Hrôza mužov, čo sme zabili, ľudské srdcia stále lačnejú
Naposledy som sa postavil za svojich, zbraň je pripravená, ako stojím v línii
Nervózne čakám na hvizdnutie, vystrekne krv a ideme ďalej
Krv padá ako dážď, jej rubínový plášť sa znova odhalí
Zvuk zbraní nemôže skryť ich hanbu, a tak umierame v Paschendale
Črepiny granátu a ostnatý plot, beh priamo do páliaceho kanóna
Beh naslepo, kým zadržiavam dych, modlím sa symfóniu smrti
Ako sme obsadili nepriateľskú líniu, praskot ohňa a my k zemi
Dusím sa plačom, ale nikto to nepočuje, cítim, ako mi krv steká hrdlom
Domov, ďaleko odtiaľto, šanca znova žiť
Domov, ďaleko odtiaľto, žiadna šanca znova žiť
Pozri na moju dušu vo vetre, cez líniu za kopec
Priatelia a nepriatelia sa znovu stretnú, tí, čo umreli pri Paschendale
Jeho posledné slová sú modlitbou, povedz o svete Paschendale
Preži všetko, čím bol, posledné prijímanie jeho duše
Zhrdzavej svoje náboje jeho slzami, dovoľ mi povedať ti o jeho strachu
Ležiac dole v zákope plnom krvi, zabíjajúc čas do svojej smrti
Cítim na tvári padajúci dážď, nikdy už neuvidím svojich priateľov
V dyme, v blate a olove, cítiac strach a cítiac hrôzu
Nech už nadíde čas prejsť stenou, prudký oheň a koniec nás všetkých
Hvizdnutie, výkriky a viac horiacich pušiek, bezduché telá zavesené na ostaných plotoch
Bitevné pole je zrazu krvavou hrobkou, budeme čoskoro spolu so svojimi mŕtvymi priateľmi
Osemnásťročný vojak bez sĺz utopený v blate
Vojnu istotne nik nevyhrá, zabíjajúc čas od samého začiatku
Domov, ďaleko odtiaľto, šanca znova žiť
Domov, ďaleko odtiaľto, žiadna šanca znova žiť
Telá našich a našich nepriateľov, utopené oceánom smrti
V krajine bez ľudí len boh vie, kráčame do náručia smrti
Ukrižovaní ako na kríži, spojenecké oddiely oplakávajú svoje straty
Nábor zbraní nemeckých vojsk, aké doteraz nikto nevidel
Prisahám, že som videl plakať anjelov, modliť sa k bohu, aby sa viac neumieralo
Takže ľudia poznajú pravdu, rozprávajú príbeh Paschendale
Krutosť ovláda ľudské srdcia, každý hrá svoju hru
Hrôza mužov, čo sme zabili, ľudské srdcia stále lačnejú
Naposledy som sa postavil za svojich, zbraň je pripravená, ako stojím v línii
Nervózne čakám na hvizdnutie, vystrekne krv a ideme ďalej
Krv padá ako dážď, jej rubínový plášť sa znova odhalí
Zvuk zbraní nemôže skryť ich hanbu, a tak umierame v Paschendale
Črepiny granátu a ostnatý plot, beh priamo do páliaceho kanóna
Beh naslepo, kým zadržiavam dych, modlím sa symfóniu smrti
Ako sme obsadili nepriateľskú líniu, praskot ohňa a my k zemi
Dusím sa plačom, ale nikto to nepočuje, cítim, ako mi krv steká hrdlom
Domov, ďaleko odtiaľto, šanca znova žiť
Domov, ďaleko odtiaľto, žiadna šanca znova žiť
Pozri na moju dušu vo vetre, cez líniu za kopec
Priatelia a nepriatelia sa znovu stretnú, tí, čo umreli pri Paschendale