Ivan Krajíček

Staré pravdy

Transpozícia ( -2 -1 0 +1 +2 )

C Lá, la-la-la-lá-la-la-la, Ami la-la-lá,
Ab lá, la-la-la-la-la-la-la- G lá.

C Nosila tmavý rúž, Ami on bol jej prvý muž,
F záväzné slovo dal, G veľmi ju miloval, ó!
(ruva-ruva-ruva-ruva)

C Spievala, hrala na gi Ami taru,
F úžasne milý mala G hlas,
C denne ju vídať aspoň Ami ra-a-az
F želaním bolo všetkých G z nás.

C Večer, keď zatvárajú brány,
F dvere a všetko ide G spať.
C Čakala, či príde muž zná-a-my,
čo F bude jej hlas krásny G počúvať.

La-la-la, C la-la-la-la-la-la, Ami lá-lá,
F la-la-la-la-la-la- G lá,
C la-la-la-la-la-la, Ami lá-lá,
F la-la-la-la-la-la- G lá.


Je veľmi zdrtená, nevie, čo znamená
sklamaná jeho tvár, rázne jej povedal:

Priznám sa, naletel som skoro
na tvoju krásu, pekný hlas.
Prečo to povedal tak stro-o-ho,
ako keď príde prvý mráz.

Svadobný kostým pri gitare,
taký je dneska krutý čas,
sú pravdy, pravdy sú to staré,
že nestačí mať iba pekný hlas.

La-la-la, la-la-la-la-la-la, lá-lá,
la-la-la-la-la-la-lá,
la-la-la-la-la-la, la-lá,
la-la-la-la-la-la-lá.
La-la-la, la-la-la-la-la-la, lá-lá,
la-la-la-la-la-la-lá,

F á-á-á- C á.