Ivan Štroffek

V tej hĺbke aj tak každý býva sám,
kam plávam nevie ani kapitán.
Záchranný pás odplával dávno aj ty s ním.

je mi prázdno, je mi pusto,
klesám na dno Atlantiku.
vidím kosu tvojho smiechu,
vlastním osud Titaniku.

V boku diera,
v duši ďalšia, žiadna viera
nepomôže,som v tom po krk dobrý Bože.

V tej hĺbke aj tak každý býva sám,
kam plávam nevie ani kapitán.
Záchranný pás odplával dávno aj ty s ním.

V boku diera,
v duši ďalšia, žiadna viera
nepomôže,som v tom po krk dobrý Bože.

V tej hĺbke nepomaha žiadny plán,
tam zúri mlčanlivý oceán,
skôr než sa mu vzdám, potápam
krásne dávne sny.

V tej hĺbke aj tak každý býva sám,
kam plávam nevie ani kapitán.
Záchranný pás odplával dávno aj ty s ním.