Jadranka

Ži.

Niekedy sa zamylím prečo bdiem a načo spím prečo každý život zaniká. Čo mám vlastné zo života, keď ma tlačí bota veď aj láska sa predomňou zamiká. Často čakám od neba dobrú radu pre seba tá akosí stále nechodí, skúsim nazrieť do seba smútiť predsa netreba. Planý život, žiť sa vôbec nehodí.
R : Život, žiť si a živým byť je od neba vzácny dar, každým novým
bránam ďakuj, či je zima a či jar.
R : ............. . .... .. . ... ........... ..
A tak radšej nemyslím prečo bdiem a načo spím a prečo mi láska uniká. Už viem čo chcem od živita viem aj kde tlačí bota, dobrou náladou môj život prekvíka.
R : ............. . .... .. . ... ...........
R : ............. . .... .. . ... ...........
R : ............. . .... .. . ... ...........