Jamestown

Ak, raz príde čo dávno tu chýba,
rýchlymi krokmi odíde pýcha,
skúsime hrať hru čistú.
Kedysi dávno tomu vraveli láska,
kedysi dávno bola ona šťastná,
on by jej zniesol svet.

Zvláštna to doba, keď vázy sú prázdne,
prázdni ľudia už nepíšu básne a vášeň,
čo v kúte samotou zmieta sa.

Tak už prišiel čas poslať vidiny niekam,
keď nevieš plávať ani v sebe strhne ťa rieka,
pod prúdom silným sa zdá,
že tento boj nevyhráš.

Každou nocou sen sa mi sníva,
vidina tak krásna čistá živá,
duše zmätené svetlo uvidia.
V časoch, keď každému stačilo málo,
kus lúky a slnko, čo tváre im hrialo,
vetrík príjemný vial.

Preto pýtam sa, či nás zabíja pýcha,
či ľahšie sa dýcha,
či ľahšie sa dýcha,
keď tiká, buď, alebo...
lebo verím tým snom verím pohľadom,
dotykom dvoch duší, dvoch bláznov,
čo radšej dávajú viac,
ako mali by si vziať.

Tak už prišiel čas poslať vidiny niekam,
keď nevieš plávať ani v sebe strhne ťa rieka,
pod prúdom silným sa zdá,
že tento boj nevyhráš.

Tak už prišiel čas poslať vidiny niekam,
keď nevieš plávať ani v sebe strhne ťa rieka,
pod prúdom silným sa zdá,
že tento boj nevyhráš.