Jana Kirschner

Raz je tak málo,
každý pýta viac,
jeden život, jedna tvár,
jedna dlhá jeseň,
jedna príliš krátka jar.

Čakáš, že ti osud niečo naznačí,
jedna izba, jeden stôl,
jedna posteľ, jedna láska,
skrátka jeden boj.

Srdce ako utrhnutý vlak,
čosi v ňom sa prudko vzpiera,
banálny príliv slov a sĺz,
čo miznú v dierach stien
a nekonečných tém.
Jak krásny sen,
čo skrýva sa v maske netopiera,
vážne naivná,
verím, že nádej a viera,
neumiera.

Raz je tak málo každý pýta viac,
jedna noc a jeden deň,
jedna dlhá chvíľa,
jeden príliš krátky sen.

Veríš,že sa ti to ešte oplatí,
dobré časy, strieda zlosť
jeden život, jedna šanca,
skrátka nie je dosť.

Srdce ako utrhnutý vlak,
čosi v ňom sa prudko vzpiera,
banálny príliv slov a sĺz,
čo miznú v dierach stien
a nekonečných tém.
Jak krásny sen,
čo skrýva sa v maske netopiera,
vážne naivná,
verím, že nádej a viera,
neumiera.

Prázdne rána s nikdy nekončiacou hmlou,
čo visí and hlavou, jak hromada slov,
jeden svet a milión hviezd,
tých hviezd, čo chcú ťa zviesť...

Text a hudba: Jana Kirschner a Eddie Stevens