Jana Kirschner

Ked zatvorim oci a pomaly letim,
nad stromy a domy,psi,macky,deti.
tak ako klobuk unasany vetrom,
ja letim jak vtak nad celym sirym svetom.

Dobre viem,ze aj ty by si to takto chcel,
lietat si v oblakoch len tak bez kridel.
Tak ako list,co necaka na jesen
a z vysky sa divat na tu malicku zem.

R:Taky nekonecny priestor
a v nom jedno male miesto,
kde mozeme spolu dychat,snivat,utekat a vzdychat.
A dotykat sa.

Ked zatvorim oci a pomaly letim,
nad hladinou rieky,v svetle sa tocim,
len ty a ja a okolo cely svet,
z vysky sa divam potom vratim sa spat.

R:Taky nekonecny priestor
a v nom jedno male miesto,
kde mozeme spolu dychat,snivat,utekat a vzdychat.
A dotykat sa.