Jana Kirschner

Krajina rovina
čistá jak ľudská dlaň,
tam medzi horami
naspäť ma privolá,
utíši, pohlad,
dobrými slovami

krajina rovina
čistá jak ľudská dlaň,
tam medzi horami,
naspäť ma privolá,
utíši, pohladí,
dobrými slovami
ospalý letný deň,
vo vzduchu visí dážď,
nevädze belasé,

očami dieťaťa stále sa dívam
na ňu aj po čase ...
voňavá mäkká zem, teplá jak čerstvý chlieb,
myšlienky túlavé
spomalím dúfajúc, že niečo predsa tu po mne zostane...



dážď ticho spieva v diali,
žiaľ už ma nepopáli,
ten kúsok sveta je mi blízky,
tam utekám,
keď smutno mi je ...

krajina rovina
čistá jak ľudská dlaň,
tam medzi horami,
naspäť ma privolá,
utíši, pohladí,
dobrými slovami


krajina rovina,
na dlani mozole,
zaliata slzami
naspäť ma privolá,
utíši, pohladi
a ja sa nebránim

dážď ticho spieva v diali,
žiaľ už ma nepopáli,
ten kúsok sveta je mi blizky,
tam utekám,
keď smutno mi je ...