Jana Kirschner

PALISÁDY

Vznáša sa ako dym,
ľahký jak krajka šiat,
jak mušelín
lásky hlas.

Obrázky na stenách,
v tanci sa krúti biely prach na parketách,
hrá piesne tón na perách.

V oknách sa mihoce života tieň
jak svieca.

Vietor stíchol v záhradách,
holuby sedia svätým na hlavách,
škriepia sa, hádajú o výhľad.

Milenci v súsoši,
vraj sa to verejne nesluší, to je fakt,
snáď nevinný je artefakt.

V žiarivých paprskoch slnka
sa z nádchy liečia.

Dotykom noci
chladný závoj súmrak otvorí,
slávou dávnou zahorí,
hviezdy sa zhŕknu na nádvorí.

Často sa pýtam s kým, kde a kam,
duchov z čias dávno zabudnutých spovedám,
tej piesne tón v srdci mám.
Spomienka vybledne ako ten song,
čo svetu hrá...