Jano Majerčík

Človek – Milý, kde sa tvoje city skryli?
Blúdiš, hľadáš, čoraz viac pre seba žiadaš.
Človek - Drahý, kde sú tie pokorné prahy
tvojich činov, srdečnosť milovaných synov ?

Dávno - splynuli - so zemou.

Človek – Vzácny, kde je krása tvojich básní,
múdrosť dedov, ktorí žili s rodnou zemou?
Človek - Čistý,kde sú posvätných stromov listy?
V akom čase vrátia sa medzi nás zase?

Dávno - splynuli - so zemou.

Človek - Boží, novej jari si sa dožil.
Všetko klíči, nedovoľ to temnu zničiť.
Človek - Hviezda, aj keď sa to vôbec nezdá,
znovu vnímaš elfov,ktorí stoja pri nás.

Áno - splynulo - s úsmevom.

Človek - Vesmír, už ti opäť silno verím.
Návrat domov, objímanie živých stromov.
Človek – Láska. Diva. Zázračnica. Kráska.
Živá. Voda. Volanie. Slovanského. Roda.