Jano Majerčík

Padá hviezda.

Padá hviezda dole z neba priamo na náš dvor.
Unavený vrátil som sa domov z veľkých hôr.
A ty si ma čakala,vo dverách vítala.

Zložil som si veľký rupsak v izbe do kúta.
Objal som ťa,ticho mlčal,prešla minúta.
A potom tvoj dobrý čaj,halušky a ja jáj.

Teplou vodou umyl som si nohy v lavóri.
Štamprlíček slivovice zahnal choroby.
A pekný večer s tebou,milovanou ženou.

A bolo ráno,kikiríkal kohút na dvore.
A náš dunčo mi pri posteli fučal do tváre.
A ty si už v záhrade chodila po tráve.

A nazbierala do dvoch dlaní čerstvé jahody.
A rozjímala bosá v tráve,slnko vychodí.
Dnes bude pekný čas,zázračno vôkol nás.

A bol večer,prišli deti,šťastia plný dom.
Od radosti búchali nám srdcia ako zvon.
A za domom ohníček,pod nebom z hviezdičiek.

Padá hviezda dole z neba priamo na náš dvor.
Čo si želáš to sa splní,už nemám viac slov.
Láska a dôvera z očí nám pozerá.