Jozef Krištof

^D Ľudia o nej ^Hmi vravia si,
^G láska s ňou stvá ^A ra divy,
^D tupírova ^Hmi né vlasy,
^G bledý rúž a ^A zrak snivý.
^D A ten, kto jej ^Hmi srdce vzal,
^G zabudol, čo ^A je to žiaľ,
^D krá ^Hmi sna, ^G blúzni ^A vá
Da ^D jana. ^Hmi , ^G , ^A ,

A ten pravý, jediný, auto mal a šediny.
Lásku večnú vyznával, nosieval jej kvetiny.
Všetko to je dávno preč, láska nestojí za reč,
krásna, blúznivá Dajana.

^G Neplač, láska ^Gmi príde zase
^D naozaj a v plnej kráse,
^G nezištná a ^Gmi bez sľubov,
o- ^A ou, o-ou, o-ou-ou-ou-ou.

^A Ľudia o nej ^F#mi vravia si:
^D láska s ňou stvá ^E ra divy.
^A tupírova ^F#mi né vlasy,
^D bledý rúž a ^E zrak snivý.
^A A ten, kto jej ^F#mi srdce vzal,
^D zabudol, čo ^E je to žiaľ,
^A krá ^F#mi sna, ^D blúzni ^E vá Da ^A jana. <sup>F#mi

D</sup> Krá ^E sna Da ^A jana, ^F#mi ,
^D blúzni ^E vá Da ^A jana, ^E7 Da ^A jana.