Platón
1. Slnko sa skĺzlo za obzor, nastala tma,
zver si už pomaly na spánok miesto hľadá.
Rosa sa na steble bliští, keď mesiac jej ponúkne jas,dnes mi je tento kraj cudzí, hoc chodím sem stále rád,
bo láska ma trápi.
2. Noc sa s dňom strieda, v srdci je to presne tak,
láska vie divy, to tá krúti kolotoč v nás,
raz vymyslí krásny deň, že cítim sa ako kráľ,
vzápätí vezme prsteň aj korunu, všetko, ešte aj hrad.
R: A tak sedím si v tráve a mám málo síl prehliadnúť city, tuším som z tých,
čo lásku dávajú, aby vrátil sa k ním bôľ,keď srdce k srdcu nejde je márny každý boj.
3. Ja mám rád more, ona ho tiež rada má,
má rada piesne, tak jej jednu zaspievam.
Skúšam aj pár veršov z básní, tak milo sa usmieva,
osud sa rozhodol ináč, no druhý deň som tu už sám. R:
1. Slnko sa skĺzlo za obzor, nastala tma,
zver si už pomaly na spánok miesto hľadá.
Rosa sa na steble bliští, keď mesiac jej ponúkne jas,dnes mi je tento kraj cudzí, hoc chodím sem stále rád,
bo láska ma trápi.
2. Noc sa s dňom strieda, v srdci je to presne tak,
láska vie divy, to tá krúti kolotoč v nás,
raz vymyslí krásny deň, že cítim sa ako kráľ,
vzápätí vezme prsteň aj korunu, všetko, ešte aj hrad.
R: A tak sedím si v tráve a mám málo síl prehliadnúť city, tuším som z tých,
čo lásku dávajú, aby vrátil sa k ním bôľ,keď srdce k srdcu nejde je márny každý boj.
3. Ja mám rád more, ona ho tiež rada má,
má rada piesne, tak jej jednu zaspievam.
Skúšam aj pár veršov z básní, tak milo sa usmieva,
osud sa rozhodol ináč, no druhý deň som tu už sám. R: