Katarína Knechtová

vchadzam do uzkych chodieb
kde osud meni kurz
rieky nemaju koniec
svet vymkol sa nam z ruk

mesiac bez slnka svieti
na nas

mozno sam
mozno prides na to aj sam
ze ked otazkou odpovedam
vsetko inak vyzera
len sa bojim ze
mozes vsetko vzdat
len sa bojim
vsetko vzdat

skripot brzdiacich kolies
do usi prenika ten zvuk
vietor nas lame
bez korun stromy
su to ludia bez noh a ruk

vzchadzas do uzkych chodieb
ked stracas sa