Katarína Knechtová

Noc vždy taje otvorí
ľudia bránia ostrovy
tiene rieknu viac
nie je láska nenávisť
je len túžba niekam ísť
povedz povedz mi viac

Človek je len zvláštny prach
rozsypaný po cestách
prach pušný a či púštny snáď
škrt zápalkou
začne sa boj

Práve doznel ranný dážď
čo otvoril rany v nás
vieme niečo viac
kvapky ako náboje
rozdelia nás vo dvoje
vieme niečo viac

Škrt zápalkou
skončil sa boj...