Som divá zver,
pasiem sa na poľanách –
niet pre mňa miesta tam,
kde sa dusím,
kde ma tlačia k stene.
Čakajte ma, hory:
večné a nezmenené.
Môj domov
je vo výšinách.
Spím, kde je mäkký mach,
kúpem sa v bystrinách.
Skrývam sa v dolinách.
Som v plachej zrenici,
aj v zuboch, čo drvia kosti.
Vrátila som sa,
v nepoznanej divokosti.
Som ako smrek vysoká.
Šípy už nemieria do oka.
Mraky sa rozbrieždili,
keď vlky pomedzi kleny vyli
a teraz si ty na rade,
môj milý.
Už ma nikto nepritlačí k stene!
Čakajte ma hory, večné a nezmenené,
moje nohy sú pevné,
ako korene zapustené do zeme!
(Tam, kde sa delia hlboké doliny,
aj ty utečieš za nimi.)
pasiem sa na poľanách –
niet pre mňa miesta tam,
kde sa dusím,
kde ma tlačia k stene.
Čakajte ma, hory:
večné a nezmenené.
Môj domov
je vo výšinách.
Spím, kde je mäkký mach,
kúpem sa v bystrinách.
Skrývam sa v dolinách.
Som v plachej zrenici,
aj v zuboch, čo drvia kosti.
Vrátila som sa,
v nepoznanej divokosti.
Som ako smrek vysoká.
Šípy už nemieria do oka.
Mraky sa rozbrieždili,
keď vlky pomedzi kleny vyli
a teraz si ty na rade,
môj milý.
Už ma nikto nepritlačí k stene!
Čakajte ma hory, večné a nezmenené,
moje nohy sú pevné,
ako korene zapustené do zeme!
(Tam, kde sa delia hlboké doliny,
aj ty utečieš za nimi.)