Katarzia

Vonku je hrozná búrka,
som sama doma v zámku,
cez stropný trám začne tiecť, už to poznám,
Strach ako škôlkar, na dvere vyvesím ti oznam.

REFRÉN:
Knock drop kvap poď poď poď poď poď,
odnes ma do ticha,
Knock drop kvap poď poď poď poď poď,
odnes ma do sucha,
Knock drop kvap poď poď poď poď poď,
odnes ma k sebe domov,
nech to rozdýcham.

Hľadám hlboko v mailoch tvoje rozvité vety,
bude ti so mnou dobre, budeš ma milovať,
a teraz si kde, máš múdre dôvody tu nebyť,
fňukám na kachličkách v kuchyni ako debil,
ako dobité zviera, nikdy nebudem v nebi.

REFRÉN:
Knock drop tak poď,
odnes ma do ticha,
Knock drop len poď,
Knock drop veď poď,
odnes ma k sebe domov,
nech to rozdýcham.

Vidím z okna blesk, zabil čierneho vtáka,
prepáč mi výčitky, som už raz taká,
chcem ťa tu a keď neprichádzaš, nepíšeš,
vrátim sa do samoty, vraciam sa do klišé.

REFRÉN:
Knock drop tak poď,
odnes ma do ticha,
Knock drop len poď,
Knock drop veď poď,
odnes ma k sebe domov,
nech to rozdýcham.

Ešte včera si mi staval paláce domy,
mojej naivity si len ďalší omyl,
ešte včera si mi sadil v Tatrách palmovú alej,
nevadí, idem hrať solitaire ďalej.

REFRÉN:
Knock drop veď choď,
choď si sám do ticha,
Knock drop len choď,
Knock drop len choď,
choď si sám k sebe domov,
ja to nejako rozdýcham.

Knock drop len choď,
chodníky už uschli,
Knock drop veď choď,
si fakt hustý.