Katarína Koščová

Snehobranie

Dĺžka piesne: 05:10
Ticho sneží snehopád z neba z veží
akoby prvýkrát.

Ticho sadá na vlasy, tvár aj kabát
vidí nám do karát.

Zbieram ticho páperie z ciest a kríkov,
chcem si ho odložiť

Sprievod saní a mne vločky plačú v dlani,
že to tak nesmie byť.

R:
Máme snehobranie, vyčkávame ticho na zázrak.
Smieme začať znova, nájsť význam v slovách, spraviť prievan a tak.

Biele sadze kominár zo striech hádže
za dobré správanie.

Po pás v snehu, mávame z nášho brehu
a je nám mávané.

R:

Padol vtedy akoby naposledy,
akoby naveky.

Zakryl strechy a zabielil staré hriechy,
hodil ich do rieky.