Klemones

plavíme sa po mori, hľadíme do vody
včera stroskotala naša stará loď
z posádku zostali len dvaja námorníci
všetko sme to prežili len ja a lodný kuchár

na troskách drevených, na vlnách spenených
plavíme sa neviem kam, more nás unáša
lodný kuchár na lodi vyváral dobroty
teraz iba sedí a smutne čučí do vody

žereme konzervy, čo nám ešte ostali
dochádza nám trpezlivosť aj pitná voda
a okolo nás tu krúžia čierne plutvy ako meče
žraloky si brúsia zuby na mňa a kuchára

na obzore stále nič iba nebo blankytné
more azúrovomodré plné žralokov
hovorí sa, že nádej zomiera posledná
je to pravda pretože najprv zomriem ja