Kolowrat

ak máš strach, že zasa zablúdiš v byte
že bezmocná samota práve na teba zvýši
kým na knihu pri váze nepadne lupeň
a potvrdí pravdu o zátiší..., radím ti uteč

piatok vždy do ulíc vypľuje ľudí
keď zostaneš doma nebudeš lepší
si snob ak si myslíš, že je to lacné
že iba zdrhajú a nevedia pred čím

bude to lekcia pre tvoju pýchu
a možno že práve všetci tí ľudia
sa tajne snažia dať vzduch tvojmu dychu
pomôžu zázraku, aby sa udial

noc sa trbliece
v odraze cez výklad
patríš jej od chvíle
čo na teba sladko
dýchla

teraz ani nevieš, kde práve stojíš
a dívaš sa do tváre či stále platí
kto vie kde sa nájdeš až to tu skončí
a či sa ti vôbec bude chcieť vrátiť

kaviareň pred ktorou mokneš
s drevenou plachetnicou v okne
telo je bremeno ktorým nevládzeš pohnúť
a ona ťa volá, volá ťa „poď dnu“

noc sa trbliece
v odraze cez výklad
patríš jej od chvíle
čo na teba sladko
dýchla


hudba a text: Rusnák