Kolowrat

z prázdnej hlavy ti nik myšlienku neukradne
keď večer pred telkou chytáš perličky na dne
inokedy sa zas cítiš ako zlodej
že hľadáš múdrosti v článkoch z časákov na záchode

aké pevné sú piliere čo na nich staviaš svoju nádej
i všetky písmenká z polievky už sú pekne v rade
ale po tomto obrázku ti stále niekto čmára
a život si ťa kreslí ako domček do skicára

je to predstava za ktorou sa pachtíš, ale kdeže
toto nevyhráš je jedno aký si bežec
tvoj život je mikádo rozsypané po stole
a špajla ktorú ťaháš vždy leží celkom dole

––––

to čo ťa drží ťa drží, lebo to sám nevieš pustiť
ale nie každá nitka musí ku tebe ústiť
ty sa len bojíš, že dotkneš sa ľudí
že zhoria ti plány, budeš naveky blúdiť

tak už môžeš viesť reči čo by si chcel ale sa nedá
na čo všetko si starý a čo už nie je pre teba
netreba to liečiť, ale zájdi si za plentu
a odlož si tam strach a tie sklony k sentimentu

aký má zmysel
hľadať to pravé
keď už ani nevieš čo máš v hlave

kedy čo skončí
a kedy začne
plynieš v tom kruhu zotrvačne

nerátaj znova
čo všetko musíš
to čo tak pevne držíš pusti

na všetky
mikádo rozsyp
a potom choď ďalej v svojej osi


hudba: Lorko; text: Rusnák