Kolowrat

po ďalšej premiére v kaviarni na rohu
prvý koňačik obráti jedným dychom
a keď sa ho čašník spýta na divadlo
"už to nie je čo bývalo", zašomre ticho

"pehavá Anička, to bola herečka
bože môj dobrý, nie ako tieto
len samé chi chi chi a kozy spod trička
Rómeo luskne a vezme ich vietor".

a potom spomína, aké mala vlasy
ako jej krásne padali na stranu
a ako ju červení strčili do basy
za kyticu ruží vo farbách Vatikánu

ona vždy žiarila ako svetlo lampy
a špine doby sa smiala ako decko
a on bol povaľač, bitkár, neromantik
ale ju miloval.. bože.. nadovšetko
...už to nie je čo bývalo

hneď na to rukoval, kamsi do Olomouca
a večer pred tým sa pred Letnou pobil s Ferom
a kým sa vrátil, stratil dom i otca
a celý ich hušták prešli buldozérom

a mesto už nebolo, čo bývalo predtým, aj keď
vlastne nevedel povedať, čo sa stalo
Anka, tá by vedela, keby sa stretli
no z ľudí čo poznal, tu zostalo málo".

zájsť si do divadla bol odteraz prepych
no s lacnými výčapmi sa roztrhlo vrece
a všade kam pozrieš, len sídliská pre tých
čo prišli z vidieka nakŕmiť pece... matke VSŽke.
...už to nie je čo bývalo

hudba a text: Rusnák